BERLÍN. Vtedajší minister obrany a terajší minister práce Franz Josef Jung však požiadavky opozície na rezignáciu odmietol.
Počas diskusie v Spolkovom sneme Jung povedal, že vedel o útoku i existencii správy vojenskej polície o smrti civilistov, ktorej sa chopili jeho kritici. "Nemal som však žiadne konkrétne poznatky o tejto správe," vyhlásil. Poprel tiež obvinenia z toho, že klamal parlamentu.
Nemecké noviny Bild dnes priniesli správu o tom, že video nahrávky a tajná armádna správa jasne poukazovali na civilné obete v čase, keď ich Jung a armáda popierali.
Odstúpili sami
Spolková kancelárka Angela Merkelová po otázke na nálet pred parlamentnou debatou Junga, člena svojej Kresťanskodemokratickej únie (CDU), priamo nepodporila. Prípad by jej mohol spôsobiť vážne problémy pred zvažovaným vyslaním ďalších vojakov do Afganistanu.
Nálet zo 4. septembra, nariadený nemeckým plukovníkom a vykonaný americkými vojenskými lietadlami, bol najkrvavejšou operáciou, do ktorej boli zapojené nemecké jednotky, od druhej svetovej vojny. Podľa afganskej vlády pri ňom zahynulo 69 bojovníkov Talibanu a 30 civilistov.
Nový minister obrany Karl-Theodor zu Guttenberg oznámil, že najvyšší dôstojník Bundeswehru, generálny inšpektor Wolfgang Schneiderhan, ako aj štátny tajomník ministerstva obrany Peter Wichert požiadali o uvoľnenie z funkcie.
Preventívna akcia
Guttenberg, ktorý podľa vlastných slov o správe vojenskej polície do dnešného dňa nevedel, sa 6. novembra stal prvým z popredných predstaviteľov nemeckej vlády, ktorý verejne priznal, že pri nálete v severoafganskej provincii Kunduz zahynuli civilisti.
Nemecké sily útok na dve vozidlá s palivom, ktorých sa zmocnili vzbúrenci Talibanu, neskôr označili za preventívne opatrenie s cieľom zabrániť možnému samovražednému útoku za pomoci týchto vozidiel.
Správa NATO o prípade podľa Guttenberga konštatuje, že pri operácii došlo k "procedurálnym chybám", nálet však bol "náležitý po vojenskej stránke".
Zdroj: Reuters
