Tatranská Lomnica 17. mája (TASR) - Zabrániť pytliactvu, vykrádaniu hniezd či obchodovaniu s chránenými rastlinami by mal dokázať odborne i fyzicky zdatný ranger, teda strážca prírody. Na Slovensku oficiálne pracuje iba 29 profesionálnych strážcov chránených území, ktorých zástupcovia oddnes diskutujú o aktuálnych problémoch ochrany prírody na XI. celoslovenskom stretnutí v Tatranskej Lomnici.
Ako konštatoval v úvode trojdňového podujatia viceprezident Asociácie strážcov chránených území Slovenska Zdeno Pochop, na rozdiel od príslušníkov poľnej či lesnej stráže nemajú slovenskí rangeri štatút verejného činiteľa. Náplň ich činnosti je široká, pričom základom je komunikácia s návštevníkmi a prevencia, ale kompetencie sú zatiaľ nedostatočné. Menšie priestupky voči návštevnému poriadku chránených území riešia zväčša pohovorom, vážnejšie blokovou pokutou do výšky maximálne 500 korún. Nie všetky chránené územia na Slovensku majú profesionálnych rangerov. Absentujú napríklad v PIENAP-e, Poloninách, ale aj v TANAP-e, kde je však ochrana prírody súčasťou práce 150 členov lesnej stráže.
Za optimálne pokrytie územia považuje prezident Asociácie strážcov chránených území Slovenska Vladivoj Vančura stav, keď by na jedného rangera pripadlo 3 až 5 tisíc ha územia v závislosti od náročnosti prostredia.
Ďalším problémom, ktorému sa budú rangeri počas pobytu vo Vysokých Tatrách venovať, je otázka odmeňovania. Podľa predstaviteľov Asociácie priemerná mzda predstavuje 6-9 tisíc korún, čo robí toto povolanie nezaujímavým. Podľa Vančuru je to výsledok pretrvávajúcich názorov v spoločnosti, že strážcovia či rangeri "sú platení turisti". Vývoj vo svete však potvrdzuje rastúcu náročnosť na ochranu prírody i pripravenosť ľudí, ktorí sa tejto práci profesionálne venujú.
