Bratislava 26. novembra (TASR) - Iba 22-ročný pilot, veliteľ britskej 127. perute RAF (Royal Air Force) major Otto Smik zomrel pred 65 rokmi 28. novembra 1944. Stalo sa to pri nálete na holandský dopravný uzol Zwolle, kde bolo zostrelené jeho lietadlo.
Narodil sa v Boržomi pri gruzínskom hlavnom meste Tbilisi 20. januára 1922. V roku 1934 sa celá rodina vrátila do svojej pôvodnej vlasti. Usadili sa v Bratislave, kde Otto vyštudoval obchodnú školu a popri tom absolvoval kurz bezmotorového lietania. Potom pracoval na letisku. Po rozpade Československa a vypuknutí 2. svetovej vojny sa rozhodol pripojiť k zahraničnému odboju a 18. marca 1940 emigroval do Francúzska. Odtiaľ prešiel do Veľkej Británie. S vynikajúcim prospechom absolvoval československú leteckú školu a britský letecký výcvik a takisto aj pilotnú školu v Kanade a stal sa esom československého letectva. Ako veliteľ letky podnikol v rokoch 1942 až 1944 desiatky letov nad fašistami okupovanou Európou a pomáhal likvidovať nemecké riadené strely V-1 najskôr zo základní vo Veľkej Británii, a potom z Holandska.
V lete 1944 jeho lietadlo nad Holandskom zasiahla nepriateľská paľba. Za pomoci miestnych vlastencov Nemcom unikol a za dramatických okolností sa dostal cez nepriateľské línie. Americké lietadlo ho potom dopravilo z Antverp naspäť do Veľkej Británie, kde ho už mesiac oplakávali.
Sychravý jesenný deň toho istého roka sa stal dravému letcovi osudným. Pri bombardovaní dopravného uzla pri holandskom meste Zwolle neunikol rozbesnenému nemeckému útoku.
Meno mladého pilota ostalo dlhé roky zabudnuté. Dostalo sa do povedomia verejnosti až v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, keď sa s úctou začalo spomínať na hrdinské činy západných československých letcov. Zložité okolnosti súvisia aj s miestom posledného odpočinku významného slovenského letca. Najskôr bol jeho hrob považovaný za hrob neznámeho Angličana, neskôr, keď ho nesprávne identifikovali, bol 20 rokov pochovaný pod cudzím menom. Keď sa objavili ostatky tejto osoby, bolo aj telo Otta Smika identifikované a prevezené na vojnový cintorín v Gente v Belgicku, kde spočívalo 30 rokov. Odtiaľ bolo v roku 1994 prevezené vládnym špeciálom na Slovensko. Odvtedy telo Otta Smika odpočíva na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí.
V priebehu svojej vojenskej kariéry vykonal Otto Smik celkove 200 ofenzívnych operácií. Vo vzdušných bojoch zostrelil 9 nepriateľských lietadiel a tri riadené strely V-1. Zneškodnil veľké množstvo cieľov na zemi a vode. Za svoju mimoriadne úspešnú bojovú činnosť bol päťkrát vyznamenaný Československým vojenským krížom, československou medailou Za chrabrosť, československou medailou Za zásluhy I. stupňa a pamätnou medailou československej zahraničnej armády so štítkami F a VB. Vyznamenanie Croix de Guerre avec palme mu udelilo Francúzsko a Veľká Británia ho ocenila vyznamenaniami DFC (Distinguished Flying Cross), The 1939-1945 Star, Air Crew Europe Star, Defence Medal a War Medal. V roku 1992 bol povýšený na generálmajora in memoriam.
Meno po slovenskom letcovi a príslušníkovi britských Kráľovských leteckých síl (RAF) z 2. svetovej vojny generálmajorovi in memoriam Ottovi Smikovi nesie od 28. augusta 2002 prvá letecká základňa na Sliači. Od roku 2006 sa hrdí Veliteľstvo vzdušných síl Armády SR vo Zvolene duplikátom vyznamenania Záslužný letecký kríž (DFC), ktorého originál dostal Otto Smik počas 2. svetovej vojny z rúk britského kráľa Juraja VI. (ako prvý cudzinec). Na základe rozhodnutia britskej vlády ho tamojším zástupcom slávnostne odovzdala britská veľvyslankyňa na Slovensku Judith Macgregorová.
zdroj: http://www.praha14.cz/MC/letci/smik.html, Slovenský biografický slovník
