Hamburg 12. apríla (TASR) - Dejiny nezabudnú rímskemu cisárovi Neronovi, že nechal podpáliť mesto Rím, ani to, že poslal na smrť svoju vlastnú matku. Oveľa menej známa je však skutočnosť, že tento staroveký tyran bol drogovo závislý a každý deň sa výdatne dopoval teriakom - zmesou vody, krvi z vreteníc a ópia, píše nemecký spravodajský magazín Der Spiegel.
Ópiu holdoval aj ďalší slávny Riman, cisár Marcus Aurélius, ktorý ho podľa informácií jeho osobného lekára Galena užíval dokonca v nezriedenej forme.
Už 3. storočí pred n.l. existovalo vo večnom meste 800 ópiových lekární. Rimania siahali po sladkých žuvacích tabletkách alebo po omamnej šťave z "rastliny zabudnutia" veľmi často - nielen vtedy, keď ich trápili bolesti, kašeľ či hnačkam, ale aj vtedy, keď chceli aspoň na chvíľu uniknúť z neradostnej skutočnosti do sveta ilúzií.
Rimania však neboli prvým národom, ktorý holdoval ópiu. Obchod s touto najznámejšou prírodnou omamnou látkou kvitol ešte v časoch, keď bol Rím len malou, neznámou osadou.
Nemeckého virológa Klausa Koschela zaujal počas návštevy múzea vo Würzburgu tzv. bilbilový džbán, hlinená nádoba s úzkym hrdlom a rozšírenou dolnou časťou, ktorá bola častým archeologickým nálezom z antických dôb. Nádobky vysoké okolo 15 cm sa masovo vyskytovali v Egypte za čias vlády faraóna Achnatona.
Načo však mohli tieto staroveké flakóny slúžiť? pýta sa Koschel. Odpoveď prišla po analýze lepkavých zvyškov na dne džbána Ukázalo sa, že v džbánku bolo uložené ópium.
Nádobka, ako stovky iných, pochádzala z Cypru a slúžila na export šťavy z nezrelých makovíc. Virológ Koschel potvrdil nechtiac predpoklady historikov, že starovekým ústredím obchodu s ópiom bol ostrov Cyprus. Odtiaľ putovalo ópium aj do Egypta.
Neexistujú však nijaké dôkazy o tom, že by sa egyptskí vládcovia boli dali na pravidelné užívanie ópia. Starovekí Egypťania používali výťažok z ópiového maku skôr na liečebné účely. Orgie, na ktorých sa užívalo aj ópium, boli dokázateľne až záležitosťou antických Grékov. Makovica je napríklad jedným zo symbolov gréckeho boha smrti Thanata.
Za pravlasť maku však pokladajú biológovia Španielsko a Taliansko, kde sa pestoval už v mladšej dome kamennej. Na omamujúce účinky tejto rastliny mohli prísť pritom už starovekí roľníci. Stačilo náhodou prelomiť nezrelú makovicu a ochutnať vytekajúcu bielu šťavu - po grécky ópion.
