PARÍŽ, BRATISLAVA. To by bolo v rozpore s jeho dielom aj životom, povedal Olivier Todd. Hovoril o francúzskom spisovateľovi Albertovi Camusovi, s ktorým sa priatelil a ktorému robil životopisca. A o návrhu prezidenta Nicolasa Sarkozyho premiestniť Camusovo telo do parížskeho Panteónu. „Počas svojho života odmietal pocty,“ povedal Todd BBC.
Ležať v Panteóne by pocta bola. Camusovo telo by sa z provensálskej dedinky Lourmarin premiestnilo do parížskej Latinskej štvrti vedľa pozostatkov osvietenca Voltaira či spisovateľa Victora Huga.
Problém je, že Camus bol filozofom vzbury a odcudzenia. Narodil sa v Alžírsku, ktoré bolo vtedy francúzskym územím. Po vypuknutí vojny, ktorá viedla k jeho osamostatneniu, sa tamojší Francúzi museli presťahovať do Európy. Aj v Paríži však zostali vyvrheľmi, ktorých nazývali „čierne šľapy“.
Autor diel ako Cudzinec, Mor či Človek revoltujúci prestížnu Nobelovu cenu za literatúru prijal. Ocenenie jeho talentu však preňho nebolo to hlavné. „Chcel len poukázať na osud Alžírska a Francúzov v Alžírsku,“ povedal jeho životopisec.
Rodinu spisovateľa, ktorý zomrel v roku 1960, nápad rozdelil. Syn Jean tvrdí, že by to bolo proti otcovmu presvedčeniu. Dcéra Catherine má pochybnosti, no nie je proti.
Návrh premiestniť Camusovo telo v januári na 50. výročie jeho smrti narazil na odpor aj vo francúzskych intelektuálskych kruhoch, s ktorými prezident nemá dobré vzťahy. Tvrdia, že Camusa chce „uniesť“ ako obeť vlastnej túžby po poctách.
Pobúrenie v roku 2002 vyvolal aj jeho predchodca Jacques Chirac so zámerom premiestniť do Panteónu telo spisovateľa Alexandra Dumasa. Uspel.
