Juan Antonio Samaranch bol vraj agentom KGB. Úprimne povedané, prečo by jedna z najslávnejších tajných služieb sveta nemala mať na čele Medzinárodného olympijského výboru „svojho“ človeka, keď takto ovládala aj iné medzinárodné inštitúcie.
Juan Antonio sa navyše do služieb KGB vlastne hrnul sám. Tvrdí to aspoň jeden z autorov knihy KGB hrá šachy, podplukovník obávanej tajnej služby v dôchodku Vladimir Popov. Pre istotu, ako iní bývalí dôstojníci KGB, žije na Západe, v Kanade.
Samarancha podľa neho rozpracovali už v roku 1977, keď ho Španielsko poslalo ako veľvyslanca so Sovietskeho zväzu a Mongolska zároveň. V roku 1980 sa mu splnil sen. Skončil na čele olympijského výboru. Vytvoril z neho despotickú organizáciu riadenú jeho železnou, zrejme z Moskvy vedenou, rukou. Ako sa na obdivovateľa generála Franca sluší a patrí. Oddanosť jednej diktatúre len vymenil za službu inej.
Samaranch nemal byť jediným vysokým aktivistom KGB v službách nejakej svetovej organizácie. KGB kázalo všetkým vazalom zo sovietskeho bloku vrátane bývalého Československa a afrických i ázijských priateľov, za koho majú zdvihnúť pri hlasovaní ruku. A tak je na tom Samaranch a jemu podobní vlastne rovnako, ako my všetci. Pokiaľ je pravda, čo sa píše, tak to bol len nedostatočne charakterný a mravne nevyspelý jedinec so sklonom k autoritárstvu a zbabelosti zároveň, čo sa nedokázal, a nechcel, postaviť zlu.
Najsmutnejšie na celej veci je, že dnes 89ročný starec s nepravidelným srdcovým rytmom sa nedávno v Kodani so všetkými poctami zúčastnil na voľbe olympijského mesta pre rok 2016. Podporoval samozrejme „svoj“ Madrid. Dúfajme, že na vlastné presvedčenie.
