MNÍCHOV. Vyhlásil to dnes po viac ako štvorhodinovom rokovaní lídrov oboch krajín francúzsky sprostredkovateľ Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Bernard Fassier.
Spresnil, že spoločne s diplomatmi z USA a Ruska, ktorí sa podieľajú na mierových rokovaniach, pripravia ďalšie kolo rozhovorov. Diplomat nekonkretizoval, kde by sa mali rokovania uskutočniť.
Mníchovské rokovanie bolo posledným naplánovaným stretnutím tento rok, na ktorom azerbajdžanský prezident Ilham Alijev diskutoval so svojím arménskym politickým partnerom Seržom Sarkisianom na tému Arménmi obývaného hornatého regiónu, ktorý sa začiatkom 90. rokov odtrhol od Azerbajdžanu.
"Ak na stretnutí nedosiahneme výsledok, naše nádeje vložené do rokovaní sa vyčerpajú a nebudeme mať inú možnosť," uviedol v sobotu pred cestou na rokovania Alijev. Dodal, že Azerbajdžan má právo použiť silu na opätovné získanie horského regiónu.
Etnickí Arméni s podporou Jerevanu vyhlásili v Náhornom Karabachu v decembri 1991 nezávislosť od azerbajdžanskej vlády. Následná vojna o túto oblasť si vyžiadala približne 35.000 obetí a státisíce ľudí museli opustiť svoje domovy.
Konflikt medzi Azerbajdžanom a Arménskom sa skončil v roku 1994 podpísaním prímeria. Suverenitu Arménmi kontrolovaného Náhorného Karabachu doposiaľ neuznala žiadna krajina ani medzinárodná organizácia. Medzinárodná diplomatická aktivita vo veci riešenia sporu vzrástla po vlaňajšej vojne v Gruzínsku, keď Rusko vyslalo vojská do odštiepeneckého Južného Osetska.
Pozornosť medzinárodného spoločenstva sa na konflikt znova upriamila tento rok po dosiahnutí historického zmierenia medzi Arménskom a spojencom Azerbajdžanu Tureckom, ktoré v roku 1993 uzavrelo svoje hranice s Arménskom zo solidarity s Azerbajdžanom počas vojny.
Ankara oznámila, že ratifikácia dohody s Jerevanom, otvorenie hraníc a nadviazanie diplomatických vzťahov s Arménskom závisí od dosiahnutého pokroku v rokovaniach o Náhornom Karabachu.
Informovala agentúra Reuters.
