BAKU. y, ak rokovania zlyhajú.
Alijev v nedeľu v Mníchove absolvuje s arménskym partnerom Seržom Sarkisianom posledné zo série tohtoročných stretnutí na tému Arménmi obývaného hornatého regiónu, ktorý sa začiatkom 90. rokov minulého storočia odtrhol od Azerbajdžanu.
"Toto stretnutie musí zohrať rozhodujúcu úlohu v procese rokovaní," vyhlásil Alijev v piatok večer v štátnej televízii.
"Ak na stretnutí nedosiahneme výsledok, naše nádeje vložené do rokovaní sa vyčerpajú a nebudeme mať inú možnosť," povedal a dodal, že Azerbajdžan má právo použiť silu na opätovné získanie horského regiónu.
"Azerbajdžan míňa miliardy na nákup nových zbraní, vybavenia, posilňuje svoje postavenie na kontaktnej línii," povedal prezident na stretnutí s azerbajdžanskými utečencami z konfliktnej oblasti.
"Robíme to, pretože sme nikdy nevylúčili a nevylučujeme túto možnosť. Máme plné právo oslobodiť naše územie vojenskými prostriedkami," dodal.
Alijev sa často vyhráža silou v súvislosti so získaním kontroly nad územím v srdci kľúčového prepravného regiónu pre ropu a zemný plyn na Západ. Podľa analytikov je však nepravdepodobné, že by sa ropou oplývajúci Azerbajdžan pustil do vojny.
Etnickí Arméni s podporou Jerevanu vyhlásili v Náhornom Karabachu v decembri 1991 nezávislosť od azerbajdžanskej vlády. Následná vojna o tento horský región si vyžiadala približne 35.000 obetí a státisíce ľudí museli opustiť svoje domovy.
Konflikt medzi Azerbajdžanom a Arménskom sa skončil v roku 1994 podpísaním prímeria. Suverenitu Arménmi kontrolovaného Náhorného Karabachu doposiaľ neuznala žiadna krajina ani medzinárodná organizácia. Medzinárodná diplomatická aktivita vo veci riešenia sporu vzrástla po vlaňajšej vojne v Gruzínsku, keď Rusko vyslalo vojská do odštiepeneckého Južného Osetska.
Pozornosť medzinárodného spoločenstva sa na konflikt znova upriamila tento rok po dosiahnutí historického zmierenia medzi Arménskom a spojencom Azerbajdžanu Tureckom, ktoré v roku 1993 uzavrelo svoje hranice s Arménskom zo solidarity s Azerbajdžanom počas vojny.
Ankara oznámila, že ratifikácia dohody s Jerevanom, otvorenie hraníc a nadviazanie diplomatických vzťahov s Arménskom závisí od dosiahnutého pokroku v rokovaniach o Náhornom Karabachu.
Zdroj: Reuters
