Novým prezidentom Európy bude tichý Belgičan, zahraničnú politiku bude viesť uznávaná ekonómka. Za hranicami ich vlastných krajín ich pozná málokto.
BRUSEL, BRATISLAVA. Mali to byť Pán a Pani Európa, ktorí z Európskej únie konečne urobia veľmoc vo svetovej politike. Ešte ani nezačali vládnuť a už ich volajú Pán a Pani Nikto. Nie sú ani charizmatickí, ani skúsení, ani známi.
Premiéra Hermana Van Rompuyho poznajú hlavne Belgičania, eurokomisárka pre obchod Catherine Ashtonová je neznámou aj pre mnohých Britov. A budú tvárou a hlasom Európskej únie, ktorá má takmer 500 miliónov obyvateľov a chce sa stať treťou veľmocou sveta. Po Spojených štátoch a Číne.
Príliš rýchly kompromis
Belgický premiér Van Rompuy to po svojej rýchlej voľbe ani neprikrášľoval. „Môj názor je úplne vedľajší. Je celkom jedno, čo si myslím, mojou úlohou je hľadať konsenzus," povedal včera Belgičan, ktorého niektoré západné médiá nazvali Herman Van Kto? Tak sa na neho pamätá aj bývalý slovenský eurokomisár Ján Figeľ, ktorý ho osobne pozná. „Vždy hovoril, že dôležitý je úrad, ktorý zastáva, nie jeho osoba."
Výber Van Rompuya a barónky Ashtonovej bol pre mnohých sklamaním. Čítajte v komentári Mariána Leška
Preto sa aj stal prvým prezidentom únie, v oficiálnej reči stálym predsedom Európskej rady. Nikto nechcel riskovať, že nový prezident únie zatieni niektorého z prezidentov či premiérov členských štátov. Má byť skôr hovorcom európskych lídrov. Preto prijali klasický kompromis a vyhoveli všetkým, konzervatívcom aj socialistom, veľkým aj malým krajinám, euroskeptickým Britom i zakladajúcim štátom ako Francúzsko a Nemecko. A voľbou britskej barónky aj ženám.
Nový pár Európy nemá s európskou politikou veľké skúsenosti. Van Rompuy je belgický premiér necelý rok, rovnaký čas v Bruseli strávila Ashtonová vo funkcii európskej komisárky pre obchod. Európski politici však svoju voľbu obhajovali. „Patrím k ľuďom, ktorí vedia, že osobnosť rastie s úlohami," povedala nemecká kancelárka Angela Merkelová. Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy zase hovorí, že Van Rompuy je „Európanom z hĺbky srdca".
Zvládol Belgicko, zvládne úniu
Pripomínajú, že Van Rompuy výborne zvládol chaos doma v Belgicku a za necelý rok v úrade riešil spory lepšie, než mnohí jeho predchodcovia. Pripomínajú jeho tvrdý postoj z čias, keď bol predsedom belgického parlamentu a hlasovaniu o rozpade krajiny zabránil tak, že nechal vymeniť zámky na rokovacej sále a nikoho do nej nepustil, než najväčšie vášne vyprchali. Dokáže preto vyšliapať chodník v celkom novej funkcii.
Ekonómka Ashtonová sa zase podľa pozorovateľov vyzná v medzinárodnom obchode, ktorý do zahraničnej politiky patrí a za úniu ako celok už vystupovala, keď rokovala so Svetovou obchodnou organizáciou. „Navyše pochádza z Veľkej Británie, ktorá má výraznú pozíciu v medzinárodnej politike," hovorí Figeľ.
Slovenskí politici sa o novom európskom páre vyjadrovali opatrne. Náš veľvyslanec pri EÚ Ivan Korčok ešte pred voľbou pre televíziu Markíza naznačil, že únia potrebuje silné osobnosti. „Aby sme mali na konci stopercentný pocit, že ide o pridanú hodnotu, nie o pridané funkcie."
Po voľbe sa pridal aj premiér Robert Fico. „Bolo nás viac, ktorí sme chceli svetoznámeho lídra, no dopadlo to takto," povedal pre médiá. Podľa ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka je „voľba výsledkom kompromisu celej dvadsaťsedmičky. Sú to ľudia, ktorí majú dôveru všetkých krajín a Slovensko je pripravené konštruktívne s nimi spolupracovať".
Bývalý eurokomisár Figeľ hovorí o dobrej voľbe. „Dejiny únie ukázali, že umiernená politika prináša viac ovocia."
Podľa neho je pre Slovensko dobrý signál, že Van Rompuy je z 10-miliónového Belgicka, pretože politici z menších krajín vedia lepšie moderovať. Pre Slovensko je to dôkaz, že presadiť sa môžu aj menšie krajiny únie.
Aj o Fischerovi pochybovali
Patrí k nim aj český premiér Jan Fischer, ktorý to z neznámeho štatistika dotiahol na jedného z najpopulárnejších českých premiérov. Aj o ňom na začiatku pochybovali. „To sa hovorí, že pošleme niekoho niekam, kto na to nemá, že nenájde cestu, že si na neho nikto neurobí čas, že sa bude zle vynímať na fotkách, že si ho nikto nedá do mobilu... Ja to poznám veľmi dobre," povedal pre denník Mladá fronta Dnes.
Nový prezident a nová ministerka zahraničných vecí nezačali šťastne. Nepomôže to ani toľko kritizovanej Lisabonskej zmluve, ktorá nové posty zavádza. Ako sa to už v únii stalo viackrát, môže nový pár na čele novej Európy už len prekvapiť.
Kto? Barónka Cathy
Všetkých zaskočila. Prvá barónka v eurokomisii to v tichosti dotiahla na prvú šéfku diplomacie celej únie.
BRUSEL, BRATISLAVA. Bude zastupovať Európsku úniu po celom svete, ale poriadne ju nepoznajú ani doma. Až na pár fajnšmekrov, ktorí o nej hovoria ako o uznávanej ekonomickej expertke. Životopis 53-ročnej Britky je skromný a doteraz nikdy neviedla politický úrad. Pracovala na rôznych ministerstvách a najďalej to doma dotiahla na námestníčku ministra školstva.
Ani v Bruseli sa ešte neudomácnila. Len minulý rok sa stala európskou komisárkou pre obchod a už vtedy mnohí pochybovali, či na ten post má. Keď sa jej teraz pýtajú, či má dosť skúseností viesť nový úrad európskeho šéfa diplomacie, odpovedá rovnako nepresvedčivo. „Čo prinesiem, je 25 rokov skúseností s rokovaniami v ostatných oblastiach: v zdravotníctve, rozvojovej pomoci a práve," povedala Die Welt.
Jej zvolenie prekvapilo aj Jána Figeľa, bývalého slovenského eurokomisára, ktorý s ňou rok sedel v Európskej komisii. Figeľ však tvrdí, že má schopnosť počúvať druhých. „Bola to po jej predchodcovi v úrade Peterovi Mandelsonovi citeľná zmena." Ashtonová bola prvou barónkou v eurokomisii a podľa Figeľa to spočiatku jej kolegom robilo problém. „Po týždni zábrany padli, volali sme ju Cathy. Je veľmi komunikatívna a kolegiálna," dodáva.
(mim)
Čo zmení nový prezident a šéf diplomacie
1. Bude európsky prezident rovnako dôležitý ako americký alebo čínsky?
Nie. Skôr než prezident to bude hovorca 27 štátov na plný úväzok. Táto funkcia nebude ani „jediným telefónnym číslom" do Európy, ktoré chcel americký minister zahraničia Kissinger. Bude tak trochu ústredňou Európy. Únia sa vznikom tejto funkcie nestáva štátom, zostáva zoskupením samostatných krajín. Stály predseda Európskej rady, ako znie funkcia oficiálne, bude úniu zastupovať.
2. Aký bude mať vplyv a smie sám rozhodovať o všetkých krajinách Európskej únie?
Bez súhlasu šéfov vlád nebude môcť sám rozhodovať. Ak však napríklad opäť vypukne rusko-ukrajinská plynová kríza, pôjde ju za úniu riešiť on. Bude Európu zastupovať na schôdzkach najväčších svetových ekonomík G20. Bude rokovať s veľmocami o klíme alebo financiách. Zároveň by sa nemal príliš pliesť do práce nového šéfa diplomacie únie. Bude zvolávať schôdzky európskych premiérov a ovplyvňovať to, čo budú prerokovávať. Mal by preto byť dobrý „koordinátor".
3. Kto a prečo funkciu prezidenta vymyslel?
Dohodli sa na nej lídri únie ešte pred historickým rozšírením o desať postkomunistických krajín, vrátane Slovenska, keď bolo jasné, že princíp rotujúceho polročného predsedníctva je neudržateľný. Nový prezident je volený na dva a pol roka, môže byť zvolený dvakrát. Prezident i nový minister zahraničných vecí sú nové funkcie zakotvené v Lisabonskej zmluve, ktorá má úniu reformovať a urobiť z nej pružnejší celok. Lisabonská zmluva začne po komplikovanej ratifikácii platiť 1. decembra.
4. Ako zmení chod únie?
Nahradí doterajšie polročné predsedníctva v únii, zostanú však na nižších poschodiach. Každý polrok iná krajina povedie úniu na schôdzach ministrov, napr. poľnohospodárstva alebo priemyslu. Nové európske funkcie uberú prácu ministrom zahraničia a premiérom predsedajúcich krajín.
5. Aká dôležitá bude úloha európskeho šéfa diplomacie?
Podľa diplomatov bude nový šéf európskej diplomacie dôležitejší než nový prezident. Pod palcom bude mať 7 miliárd z rozpočtu únie, šéfovať bude postupne siedmim tisíckam diplomatov a dohliadať bude na 130 ambasád Európskej únie vo svete. Nový šéf diplomacie spojí doterajšiu funkciu vysokého predstaviteľa pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku (dnes Javier Solana) a komisára pre zahraničné vzťahy (Benita Ferrerová-Waldnerová). Musí tak spojiť Radu, ktorá zastupuje štáty, a Európsku komisiu, ktorá zastupuje úniu. Bude viesť rokovania ministrov zahraničných vecí a formovať európsku bezpečnostnú politiku a v budúcnosti prípadne aj európsku armádu.
Kateřina Koubová, MF Dnes
