No uvedomí sí, že to nemôže urobiť, lebo by išlo o prácu, a tá je zakázaná. V duchu zašomre: „Daj Bože, aby nado mnou nebol sabat.“ A peniaze si vezme. Keď sa človek pozrie, čo by mal pravoverný žid všetko robiť a nerobiť, je taká tá prešibanosť v zásade pochopiteľná.
Môže však byť aj veľmi problematická. Hlavne, keď zasahuje do charakteru štátu Izrael. Minulý sabat zase ortodoxní chlapi, čo okrem modlenia a plodenia detí (nech im Boh žehná), toho veľa nenamútia, zase vrešťali v Jeruzaleme. Že nie je v poriadku, že firma Intel vyrába svoje čipy aj počas sabatu. A Intel pohrozil, že z Izraela odíde.
Do sporu musel zasiahnuť šéf parlamentu. Výsledkom je podobný kompromis, aký Najvyššiemu navrhol ten chlapík z vtipu. Intel v sobotu teda robiť bude, ale pracovať môžu len ľudia nežidovského pôvodu. Ako sme sa doma smiali, ešteže Izrael povolil imigráciu do krajiny aj tisíckam nežidovských inžinierov zo Sojuzu. Tak, ako sa bude pracovať v Inteli, sa už teraz pracuje v Izraeli na viacerých miestach.
Ja sa však pýtam: je v poriadku, že všade v Jeruzaleme bude sabat, len v továrni Intelu pracovný deň? Nie je diskrimináciou nežidov, že nebudú môcť oddychovať ako židia? Dostanú voľno vtedy, keď im ich náboženstvo nariaďuje nepracovať? A prečo, do pekla, chod súkromnej firmy neriadia jej vlastníci, ale veriaci a politici? A kedy sa konečne štát Izrael rozhodne, či chce skutočne dodržiavať židovské pravidlá vždy a všade, alebo či chce oddeliť štát a vieru? Inak to stále bude ako v tom vtipe. Až to raz prestane byť vtipné.
