ZÁHREB. Záhreb sa tak opäť priblížil k členstvu v Európskej únii, ktoré doteraz ohrozovalo slovinské veto. Schválený dokument podpísali začiatkom novembra vo švédskom Štokholme chorvátska premiérka Jadranka Kosorová a predseda slovinskej vlády Borut Pahor.
"Dnes dokončujeme veľkú a dôležitú úlohu. Myslím si, že história to potvrdí," povedala Kosorová zákonodarcom pred hlasovaním. "Hraničný spor bude vyriešený v súlade s medzinárodným právom... pred medzinárodným súdnym orgánom." Premiérka tiež varovala, že v prípade neschválenia "nebude žiadna budúca generácia politikov schopná vyjednať niečo lepšie a výhodnejšie pre Chorvátsko". Dokument nakoniec v 153-člennom parlamente podporilo 129 poslancov. Šiesti hlasovali proti. Dohoda získala podporu väčšiny opozičných poslancov po Kosorovej ubezpečení, že kritériami pri výbere členov arbitrážneho tribunálu budú "profesionalita, nestrannosť a nezávislosť".
Slovinsko-chorvátska dohoda umožňuje definitívne vyriešenie dlhoročného sporu o malý kúsok mora a pevniny, ktorý vznikol po rozpade Juhoslávie v roku 1991. Verdikt arbitrážneho súdu bude záväzný pre obe krajiny. V prípade úspechu Slovinsko získa prístup do medzinárodných vôd, zatiaľ čo Chorvátsko sa nebude viac musieť obávať slovinského veta v prístupových rokovaniach s EÚ. Ľubľana navyše súhlasila s tým, že arbitráž sa začne až potom, čo Záhreb úspešne zavŕši rokovania s Bruselom. Slovinská vláda však vyhovela požiadavke opozície, aby sa pred ratifikáciou dohody v tamojšom parlamente uskutočnilo poradné referendum.
