BRUSEL. Píše belgický denník Le Soir v súvislosti s mimoriadnym summitom EÚ, na ktorom budú európski lídri dnes večer rozhodovať o obsadení dvoch nových vysokých postov - stáleho predsedu Európskej rady a európskeho ministra zahraničných vecí.
"Naozaj budú o tom debatovať alebo chcú len spečatiť dohodu dosiahnutú tajne v uplynulých hodinách?" pýta sa denník. Podľa neho sa šance belgického premiéra na získanie prezidentského kresla zdajú vysoké. Van Rompuy má podporu zo strany Francúzska a Nemecka, pretože najlepšie zodpovedá požadovaným kritériám: patrí k pravici, je z malej krajiny, z jednej zo starých členských krajín a navyše je známy ako osoba schopná dosahovať kompromisy.
Luxemburský premiér Jean-Claude Juncker, ktorý je tiež na neoficiálnom zozname kandidátov, je v nemilosti Elyzejského paláca a jeho holandský kolega Jan Peter Balkenende zase nie je favoritom Berlína.
Aj flámsky denník De Morgen označuje šéfa belgického kabinetu za neodškriepiteľného favorita, ktorého údajne podporuje väčšina členských krajín - okrem Nemecka a Francúzska sem má patriť spomedzi veľkých štátov aj Poľsko a Španielsko. V skupine premiérov z radov Európskej ľudovej strany - čo znamená 14 z 27 európskych lídrov - by Van Rompuy nemal čeliť zásadnejšiemu nesúhlasu.
Za najväčšiu prekážku pre jeho zvolenie je považovaná Veľká Británia. Jej premiér Gordon Brown oficiálne ešte stále podporuje svojho predchodcu Tonyho Blaira, hoci tento nemá v podstate žiadnu šancu na úspech, tvrdí De Morgen.
Podľa mnohých expertov Londýn dúfa, že získa komisára s dôležitým portfóliom ako kompenzáciu za prehru v boji o kreslo európskeho prezidenta, uzatvára denník.
Dve nové funkcie, o obsadení ktorých sa rozhoduje v Bruseli
Prezident EÚ
Predsedu Európskej rady (prezidenta) zvolia lídri všetkých 27 členských štátov EÚ (najradšej na základe konsenzu, avšak technicky kvalifikovanou väčšinou) na dobu dva a pol roka, pričom ten istý človek sa o túto funkciu bude môcť uchádzať maximálne dvakrát. Cieľom vytvorenia funkcie prezidenta EÚ bolo dať Európe konkrétnu tvár a stabilnejšie vedenie ako v súčasnom systéme, kde predsedníctvo rotuje medzi členskými krajinami v 6-mesačných cykloch. Úspešný kandidát by mal reprezentovať postoj Európy na medzinárodnom poli a predsedať stretnutiam týkajúcich sa kľúčových otázok v rámci EÚ.
Lisabonská zmluva, na základe ktorej vznikli obe nové funkcie, je však veľmi nejasná v prípade právomocí a povinností z nich vyplávajúcich. To vytvára priestor pre buď vyprofilovanú osobnosť, ktorá si svoju vlastnú úlohu vytvorí sama, alebo pre rezervovaného kandidáta, ktorý bude skôr hrať administratívnu úlohu a usilovať sa o konsenzus. Predseda Európskej rady bude dostávať odmenu vo výške 300 tisíc eur za rok.
Šéf európskej diplomacie
Vysoký predstaviteľ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku volený na 5 rokov bude mať viac právomocí ako súčasný šéf zahraničnej politiky EÚ Javier Solana, ktorého post zanikne. Šéf diplomacie EÚ bude na medzinárodných stretnutiach reprezentovať jednotné stanovisko rozmanitej zahraničnej politiky členských krajín únie.
Úloha šéfa európskej diplomacie je v Lisabonskej zmluve definovaná vo väčšej miere ako post prezidenta. Bude viesť zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ a prispievať k jej vývoju, bude predsedať stretnutiam ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ a zároveň bude aj podpredsedom Európskej komisie. Šéf diplomacie bude mať na starosti päťtisícčlenný diplomatický zbor ako aj misie Európskej únie po celom svete.
