BAGDAD, TEL AVIV. Iracké parlamentné voľby stále nie sú isté. Po sérii parlamentných naťahovačiek, ktoré sa skončili schválením volebného zákona päť minút pred dvanástou, prišlo veto jedného z irackých viceprezidentov.
Tarik Hašímí v stredu oznámil, že nepodpíše zákon, kým parlament neprerokuje zmenu jedného paragrafu.
Hašímí chce, aby sa zvýšil počet parlamentných kresiel vyhradený pre Iračanov žijúcich v zahraničí. Sú to zväčša sunniti, čo ušli z Iraku po páde Saddámovho režimu, ktorý ich nepokryte uprednostňoval na úkor šiitov a Kurdov. Hašímí je sunnita.
Znalci irackých pomerov v stredu nevedeli presne povedať, čo bude Hašímího krok v praxi znamenať, ani kedy sa pre jeho veto opäť zíde parlament. Iracká volebná komisia však už včera prerušila svoju prácu. Dátum irackých volieb je stanovený na 21. januára. Iracká ústava nariaďuje, aby to bolo do konca januára budúceho roka.
Volebné komplikácie môžu zasiahnuť aj do rozhodnutia amerického prezidenta Baracka Obamu dostať do konca augusta budúceho roka z Iraku americké bojové jednotky. Američania konanie volieb označujú za jeden z testov schopnosti nového irackého vedenia riadiť krajinu bez pomoci zo zahraničia.
Volebný zákon sprevádzajú komplikácie od začiatku a sú s ním nespokojní irackí sunniti aj Kurdi. Vidia v ňom snahu väčšinových šiitov udržať si čo najviac moci. Kurdskí poslanci sa tento týždeň vyhrážali, že ich ľudia budú bojkotovať celé voľby, ak sa Kurdom v parlamente nevyhradí viac miest. Schvaľovanie zákona odložili 11-krát. Kompromis, ktorý prešiel pred necelými dvoma týždňami, nakoniec potopilo Hašímího veto.
