BERLÍN, BRATISLAVA. Erika Steinbachová tak vehementne bojuje za práva vysídlencov a ich potomkov, že komplikuje vzťahy Nemecka s ich susedmi, ale aj život spolkovým vládam. Minulej, kde sa proti poslankyni sesterskej CSU postavili sociálni demokrati (SPD), i terajšej, kde sedí konzervatívny blok (CDU/CSU) kancelárky Angely Merkelovej s liberálmi (FDP) Guida Westerwelleho.
Šéfka nemeckého Zväzu vyhnancov sa proti ich vôli chce dostať do vedenia novovznikajúceho centra povojnových vysídlencov v Berlíne. To má priblížiť dejiny nútených odsunov v Európe v minulom storočí vrátane sudetských Nemcov z Československa.
Liberáli sú proti. „Nadácia by mala byť o zmierení. Preto nemôžem prijať rozhodnutie, ktoré by bolo s touto myšlienkou v rozpore,“ vyhlásil pre médiá ich šéf a minister zahraničných vecí Westerwelle.Rozhodnutie o Steinbachovej malo padnúť v utorok, centrum konečné slovo nakoniec odsunulo. Ani jedna zo strán však nechce ustúpiť. Steinbachová zastupuje na čele zväzu 14 miliónov vysídlencov a ich potomkov, ktorí museli opustiť svoje domovy po II. svetovej vojne. Je postrachom Poliakov, hoci sa v Poľsku narodila. Dcéra nemeckého okupačného dôstojníka je podľa prieskumu druhá v zozname osobností, ktorých sa Poliaci obávajú. Po ruskom premiérovi Putinovi a pred iránskym prezidentom Ahmadínedžádom. Nielen pre Poliakov nie je Steinbachová zárukou zmierenia.
Erika Steinbachová
1990 - hlasovala proti uznaniu povojnovej nemecko-poľskej hranice.
1997 - bola medzi dvadsiatkou poslancov CDU/CSU, ktorí boli proti nemecko-českej deklarácii, čo mala ukončiť historické problémy.
1998 - uviedla, že Česi „pod nemeckým panstvom takmer netrpeli“.
