PRAHA. „Krásne podujatie," povedal na začiatku svojho utorkového prejavu v Prahe predseda Národnej rady Pavol Paška. Do Česka si 20. výročie Nežnej revolúcie prišiel pripomenúť na konferenciu, ktorú organizuje Senát. Rečnil hneď po predsedovi českej Poslaneckej snemovne, uvádzač ho však predstavil najprv ako „Pavol Pašek", neskôr ako „Pavol Paško".
Udalosti 17. novembra nechcel veľmi hodnotiť, pretože prejav má aj zajtra na Slovensku. „Ostanem trošku v československej rovine," povedal Paška kolegom z ďalších 11 krajín.
Podujatie v Prahe je podľa neho „krásny dôkaz", že Česi a Slováci „si revolúciu vybojovali spolu, bok po boku." „Je to však zároveň dôkazom toho, že nás spája oveľa viac ako len spoločné historické míľniky," zhodnotil. „Slováci a Česi - to sú dva bratské národy a naše vzťahy môžu byť ozaj akýmsi benchmarkom pre celú Európu," dodal Paška.
Hľadali sme len pravdu
Paška ako absolvent Filozofickej fakulty UK nevynechal ani exkurz do filozofie. „Filozofi po stáročia hľadajú význam slov pravda, spravodlivosť a stále sa nevedia zhodnúť, čo to vlastne tá pravda a spravodlivosť znamená," poznamenal. Šéfa slovenského parlamentu však zaujali názory amerického filozofa Michaela Walzera, ktorý si podľa neho uvedomil, čo je pravda a spravodlivosť, keď videl demonštrovať ľudí v Československu v roku 1989.
„Ľudia demonštrovali za úplne obyčajnú pravdu a spravodlivosť," vybavil si Paška. Spomenul aj príklady: „Už nechceli byť klamaní komunistickou tlačou, nechceli byť manipulovaní komunistickými lídrami." Paška v minulosti povedal, že november prežíval tak, že kachličkoval kúpeľňu.
Rok 1989 bol podľa neho „nádherný". Aj preto, že „novembrové víťazstvo sa netýkalo len politiky a ekonomiky, ale aj kultúry, vzdelávania, umenia. Uvoľnila sa obrovská energia, čo sa na Slovensku prejavilo najmä vo výtvarnom umení," myslí si Paška.
Sme slobodnejší
Hoci Nežná revolúcia podľa Pašku priniesla aj nové problémy, „máme sa lepšie, sme slobodnejší a úspešnejší".
Útoky na slovenské médiá, ktorým sa nevyhol vo svojom minulotýždňovom prejave k revolúcii, v Prahe vynechal. Na konci hovoril o symboloch novembra. Kým Česi majú podľa neho za symbol Havla, „pre Slovákov je symbolom Alexander Dubček."
Dubček, ktorý ako generálny tajomník KSČ stál na čele obrodných zmien v roku 1968, dostal v roku 1989 nakoniec len kreslo predsedu Federálneho zhromaždenia.
„Slovensko splnilo takmer všetky záväzky novembra," povedal na konci prejavu Paška. „Zostáva nám už len jeden záväzok: Prehlbovať sociálny rozmer našich ekonomík," dodal podpredseda SMERU.
Autor: Z Prahy od nášho redaktora Pavla Szalaia
