BRUSEL. Uviedol to v rozhovore pre TASR politológ z bruselského Centra pre európske politické štúdie Piotr Maciej Kaczynski.
Región podľa neho dosiahol to, čo si stanovil a nemožno zhodnotiť, či je terajšia úroveň adekvátna v porovnaní s daným obdobím, ktoré uplynulo od pádu komunizmu. V každom prípade ide o úspech, hoci krajiny bývalého socialistického bloku ešte stále nie sú z ekonomického hľadiska na rovnakej úrovni ako západná Európa. Aj napriek tomu, že fyzické bariéry medzi Východom a Západom už dávno padli, podľa analytika ešte stále pretrvávajú bariéry v hlavách občanov.
Najťažšie sa mení myslenie ľudí
"Najťažšie je robiť mentálne zmeny. Ak budujeme zjednotenú Európu 27 krajín, nie je to len o inštitúciách, princípoch, zákonoch, ale aj o tom, ako sa ľudia vnímajú sami, ako vnímajú úniu. Stále tu vyvstáva otázka, či občania západnej Európy považujú obyvateľov krajín východnej a strednej Európy za rovnocenných partnerov. Toto je výzva a treba sa ňou zaoberať, treba na tom stále pracovať," myslí si Kaczynski.
"Západniari" podľa neho nemajú dostatočnú predstavu o komunistickom režime a o tom, ako sa žilo za Železnou oponou. K lepšiemu vzájomnému porozumeniu by mohla prispieť spoločná učebnica dejepisu. Nie je však ľahké takúto učebnicu napísať.
Politológ pripomína, že debata medzi Nemeckom a Francúzskom o spoločnej učebnici histórie sa začala až 60 rokov po skončení druhej svetovej vojny a preto by trvalo tiež nejaký čas, než by mohla vzniknúť podobná európska učebnica, ktorá by bola akceptovateľná pre všetkých a nebola by štatistická.
Komunisti na vysokých postoch ostávajú
Kaczynski nesúhlasí s názormi, že by bolo potrebné, aby jeden z novovytvorených vysokých postov v EÚ pripadol predstaviteľovi bývalého socialistického bloku. Takýto názor vyjadril prednedávnom predseda Európskeho parlamentu Jerzy Buzek, pochádzajúci z Poľska. Politológ však tvrdí, že by bol nerád, keby takýto post dostal zástupca nových členských krajín len pre svoj pôvod. Okrem toho podľa neho treba prestať s propagáciou "pseudojednoty" nových členských krajín.
Skutočnosť, že 20 rokov po páde komunizmu sa na vysoké posty dostávajú aj osoby s komunistickou minulosťou, netreba vnímať bezpodmienečne ako nedostatok elity, ale ju treba vnímať aj z hľadiska situácie na vnútropolitickej scéne v danej krajine, myslí si politológ.
Rozhodnutie českej vlády nominovať za svojho nového komisára osobu, ktorá bola v minulosti členom komunistickej strany - ministra pre európske záležitosti Šefana Füleho - považuje jednoducho za výsledok dohody na základe aktuálnej politickej situácie v ČR. Problémy s tieňom minulosti sa pritom nevyskytujú len v nových krajinách. Rovnako aj taliansky expremiér Massimo D'Alema, ktorý sa ocitol medzi horúcimi kandidátmi na post nového európskeho ministra zahraničných vecí, bol členom komunistickej strany, pripomenul politológ.
