Nová turecká politika voči Kurdom pomohla aj ich vodcovi, ktorého mnoho Turkov považuje za nebezpečného teroristu. Vo väzení na ostrove Imrali už nebude sám.
ANKARA. TEL AVIV. Uväznený líder Kurdskej strany pracujúcich (PKK) Abdullah Öcalan dostal po desiatich rokoch na samotke spoločnosť. Turecká vláda včera poslala na prísne strážený ostrov Imrali, kde ho držala ako jediného väzňa, piatich odsúdených členov PKK. Ďalší traja ich majú nasledovať.
Podľa médií môže so spoluväzňami stráviť desať hodín týždenne. Doteraz mohli väzňa, za ktorého každý rok demonštrujú Kurdi po celom svete, navštevovať príbuzní a právnici. Aj to len zriedkavo.
Nový tón voči Kurdom
Rozhodnutie analytici spájajú s plánom tureckej vlády zlepšiť postavenie Kurdov v krajine tak, aby nemali dôvod bojovať o svoje práva násilím. Plán vláda predstavila minulý piatok.
Kurdi tvoria podľa agentúry Reuters dvanástinu populácie 70-miliónového Turecka. Na nízku úroveň ich práv upozorňuje aj Európska únia, ku ktorej sa chce Ankara už roky pripojiť. Únia viackrát vyzvala Turecko, aby upustilo od Öcalanovej izolácie. Argumentovala jeho zhoršujúcim sa psychickým stavom.
Öcalan je zakladateľom PKK, ktorú viacero krajín považuje za teroristickú organizáciu. Cieľom skupiny je vytvoriť nezávislý kurdský štát. Turci Öcalana dostali po rokoch na úteku pred viac ako desiatimi rokmi v Keni. Pôvodne ho odsúdili za vlastizradu na trest smrti. Ten však v Turecku tiež na nátlak Európy v roku 2002 zrušili a Öcalanovi trest znížili na doživotie. Viaceré mimovládne organizácie proces s Öcalanom označili za nespravodlivý.
Časť Turecka sa búri
Kurdi požadujú pre Öcalana amnestiu, ale kurdský plán tureckej vlády o ničom takom nehovorí. Turecká verejnosť by taký krok neuniesla. Öcalana Turci považujú za teroristu zodpovedného za krviprelievanie a vraždy tureckých občanov. Plán, ktorý je podľa viacerých analytikov pomerne nedostatočný a Kurdov asi neuspokojí, už teraz rozvášňuje veľkú časť Turkov.
Opozícia ho považuje za legitimizáciu terorizmu a vládu obviňuje, že sa vzdáva. Vláda chce povoliť verejné používanie kurdčiny, obnoviť kurdské názvy miest a dedín, vytvoriť komisiu na boj proti diskriminácii a nezávisle preveriť sťažnosti Kurdov na turecké bezpečnostné zložky.
Kurdov, ktorí patria medzi najchudobnejších obyvateľov krajiny, chce motivovať aj ekonomicky. Nehodlá sa však vzdať operácií proti kurdským separatistom a zároveň očakáva, že sami zložia zbrane.
