WASHINGTON. Spojené štáty a Barack Obama urobili všetko, aby si pred návštevou nepohnevali Peking. Po prvýkrát za posledných 20 rokov sa tibetský dalajláma pri návšteve Washingtonu nestretol s americkým prezidentom. Bolo to niekoľko týždňov pred Obamovou cestou do Číny. Dnes večer do krajiny pricestoval.
Niektorí analytici začínajú hovoriť o skupine G2, dvoch veľmociach, bez ktorých sa neobíde riešenie žiadneho svetového problému. Od financií cez zmenu klímy po nešírenie jadrových zbraní.
Obama sa v Číne ovácií, rovnako ako pred časom v Rusku, nedočká. Čína je proti obamovskej horúčke imúnna. „Uctievanie Obamu tu neexistuje, “ uviedol pre New York Times Š’Jin-chung, expert na americkočínske vzťahy.
Obama nechce Čínu meniť
Muž, ktorý s matkou vyrástol v Indonézii, a ktorého babička vychovávala na Havaji, potvrdzuje zmenu kurzu americkej zahraničnej politiky. Kľúčová úloha sa z Európy a Atlantiku presúva do Pacifiku a predovšetkým Číny. Deň pred návštevou Číny sa Obama označil za prvého amerického tichomorského prezidenta.
„Žijeme v čase, keď globálna nadvláda západu upadá. Nie je to tým, že by sa znižovala jeho životaschopnosť, ale tým, že rastie životaschopnosť Ázie,“ uviedla jedna z legiend americkej diplomacie Zbigniew Brzezinski.
Silnejúcej Číny sa americký prezident nebojí: „Vítame čínske úsilie hrať väčšiu úlohu na svetovom poli.
Nechceme ju skrotiť, silná prosperujúca Čína môže byť zdrojom sily pre spoločenstvo národov.“
Obama Číne odkázal, že ju Amerika nechce meniť, ale očakáva dodržiavanie ľudských práv. Za Clintona a Busha zvykla Čína v predvečer ich návštevy prepustiť pár politických väzňov. Teraz naopak pribudli.
Zatýkali disidentov
Dva dni pred Obamovým príchodom začala Čína zatýkať disidentov. Pre nepovolené zhromaždenia a semináre o ľudských právach. Niektorí zo zatknutých sa previnili len tým, že požadovali pomoc pre rodičov detí, ktoré zasiahol nedávny škandál s kontaminovaným mliekom.
Viac než na ľudské práva, ktoré mieni Obama spomenúť v súkromnom rozhovore s prezidentom Chu Ťin-tchao, sa Obama sústredí na ekonomiku. Čína je najväčším svetovým veriteľom Spojených štátov. Má toľko štátnych dlhopisov, že by mohla okamžite zničiť americký dolár.
Zároveň by však poslala ku dnu aj svoju ekonomiku, ktorá drží rezervy práve v dolároch. Mnohí to prirovnávajú k jadrovému patu v čase studenej vojny. Brzezinsky však uvádza zásadný rozdiel: „So Sovietskym zväzom sme súperili, zatiaľ čo vzťahy s Čínou sú do veľkej miery o spolupráci.“
Obama sa s Rusmi dohodne
MOSKVA, PRAHA. Rusko a Spojené štáty uzavrú novú Dohodu o obmedzení strategických útočných zbraní zrejme do konca roku. Platnosť dohody ŠTART-1 sa skončí 5. decembra.
Ruský prezident Dmitrij Medvedev aj jeho americký partner Barack Obama po včerajšej schôdzke v Singapure na summite ASEAN vyzerali optimisticky a tvrdili, že dospejú ku kompromisu.
„Stlačili sme reštart,“ vyhlásil spokojne Obama. „Je potrebné, aby boli rozhovory dynamickejšie,“ dodal Medvedev a narážal tak na ich technické i politické rozpory.
Technický spor je o počte nosičov hlavíc a spôsobe kontroly balistických rakiet. Američania chcú posilniť pozorovateľov v meste Votkinsk, kde sa vyrábajú rakety Topoľ, čo sa Rusom nepáči. Systém kontroly však predpokladá aj ďalšie vzájomné inšpekcie jadrových objektov. Podľa šéfa moskovského Centra medzinárodnej bezpečnosti Alexeja Arbatova sa vojenské autority v Rusku stále boja americkej „špiónskej činnosti“. Medvedev však dal včera najavo, že chce dokončiť zmluvu v decembri.
Dohoda ŠTART-1 z roku 1991 zaväzovala obe krajiny znížiť jadrové arzenály na maximálne 6000 hlavíc a 1600 nosičov. V apríli sa Medvedev s Obamom dohodli, že v novej zmluve pôjdu v jadrovom odzbrojení oveľa ďalej.
Petra Procházková, agentúra Epicentrum
