Lisabonská zmluva začne platiť 1. decembra. Či s ňou bude únia fungovať lepšie, rozhodnú ľudia, ktorí ju budú po novom viesť.
RÍM, BRATISLAVA. Nekonečný príbeh Lisabonskej zmluvy sa po viac ako dvoch rokoch skončil. Český premiér Jan Fischer včera uložil Lisabonskú zmluvu do depozitára v Ríme. Reformný projekt únie je definitívne schválený. Trinásteho piatok. Médiá sa s chuťou pohrali s dátumom, o ktorom sa presne nevie, či prináša smolu, alebo šťastie.
Šťastie či smola
Lisabonská zmluva to zažila tiež. Jeden piatok trinásteho ju Íri v referende odmietli, včera sa jej schvaľovanie skončilo happyendom. „Možno, že práve piatok trinásteho v tejto súvislosti bude šťastným dňom. Ale nechcem predbiehať, hoci sa volám Prorok, “ zapadol vtipne do debaty hovorca českej vlády Roman Prorok.
Ani by nemal. Odpoveď dá budúcotýždňový summit Európskej únie, na ktorom sí 27 krajín zvolí ľudí, čo budú obsah Lisabonskej zmluvy presadzovať. Potom bude jasnejšie, či Lisabonská zmluva naozaj zefektívni chod megaorganizácie.
Prvýkrát v histórii únie bude premiérov viesť prezident Európskej rady, ktorý bude zvolený na dva a pol roka. A prvýkrát bude mať po boku ministra zahraničných vecí, oficiálne vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku. Už teraz pripadá na jednu funkciu desať mien.
Kritérií je veľa. Európske veľmoci Nemci a Francúzi chcú podľa denníka Handelsblatt, aby bol nový prezident úradujúcim alebo bývalým konzervatívnym premiérom z malej krajiny, ktorá je členom eurozóny. Kandidátov má dvoch: belgického premiéra Hermana Van Rompuya a holandského kolegu Jan Petera Balkenendeho. Spomína sa aj luxemburský premiér Jean-Claude Juncker, ale toho vraj nemajú radi v Paríži.
Možno traja
Ak bude prezident konzervatívec, keďže tí vyhrali júnové voľby do europarlamentu, potom by mal byť šéf diplomacie miláčikom socialistov. Tí podporujú talianskeho exministra zahraničných veci Massima D'Alema.
Východoeurópske štáty ho však nechcú, pretože je to bývalý komunista. Radi by významný post získali pre seba. Švédi tak chcú prekvapiť a vymenovať troch dôležitých mužov - tretí by bol zástupcom europrezidenta a mohol by pochádzať z východu.
Najväčšia zhoda v únii je pri mene Belgičana Hermana van Rompuyho. Šikovný vyjednávač má však dôležitú chybu krásy. Poriadne ho nepoznajú ani Európania, nie to ešte svetoví politici. A funkcia prezidenta sa po zložitých rokovaniach zriadila práve preto, aby mala Európa konečne tvár a váhu. Aby prestal platiť ten otrepaný vtip, že je hospodárskym obrom, ale politickým trpaslíkom.
