VARŠAVA. Poľsko nikdy nebude súhlasiť so zvesením krížov v štátnych školách, vyhlásil poľský prezident Lech Kaczynski. Ten tak odmietol nedávne kontroverzné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ktorý vyhovel sťažnosti voči krucifixom visiacim v talianskych štátnych školách.
Jeho verdikt síce nemá na silne katolícku krajinu dopad, no Varšava sa obáva, že by sa tak v budúcnosti mohlo stať. Kaczynski však potvrdil, že "nech s tým nikto neráta, keďže v Poľsku nikto nebude podobné nariadenie akceptovať". Ako poľský líder dodal, "inde to množné je, u nás však nikdy".
Poľsko patrí medzi najsilnejšie veriace krajiny v pomerne sekulárnej Európe, keďže až 90 percent obyvateľov sa hlási ku katolíckej viere a pravidelne chodí do kostola. Veľkou ikonou bol pre Poliakov najmä predchádzajúci pápež a poľský rodák Ján Pavol II., ktorý stál na čele rímskokatolíckej cirkvi takmer 30 rokov. Rozhodnutie ESĽP preto vyvolalo v krajine veľkú vlnu odporu, keďže zákaz katolíckych symbolov charakterizoval zvrhnutý komunistický režim.
Európsky súd pre ľudské práva so sídlom v Štrasburgu svojím verdiktom zo začiatku novembra vyhovel Talianke Soile Lautsiovej, ktorá sa sťažovala na kríže visiace na stenách v školách v severnom Taliansku. Podľa nej prítomnosť náboženských symbolov v triedach porušuje sekulárne princípy, na ktorých by verejné školy mali fungovať. Európsky súd priznal Lautsiovej odškodnenie vo výške 5000 eur, ktoré jej má vyplatiť talianska vláda. Súd však explicitne nežiada talianske úrady, aby kríže zo škôl odstránili. Verdikt sa stretol s mohutnou kritikou zo strany Talianska a Vatikánu.
V poľských prezidentských voľbách Kaczynski získava preferencie
Preferencie úradujúceho poľského prezidenta Lecha Kaczynského majú stúpajúcu tendenciu. Zatiaľ čo v predchádzajúcom prieskume verejnej mienky ho za svojho kandidáta v budúcoročných prezidentských voľbách označilo 12 percent rozhodnutých poľských občanov, v aktuálnom to je už 16 percent, uviedla dnes rakúska agentúra APA.
Za premiéra Donalda Tuska, ktorý však svoju kandidatúru v boji o prezidentský palác ešte oficiálne nepotvrdil, by hlasovalo 24 percent občanov, ktorí majú svojho favorita.
Výsledky najnovšieho prieskumu verejnej mienky GfK Polonia asi nepotešili tretieho v hre, expremiéra Wlodzimierza Cimoszewicza, ktorý stratil tri percentá preferencií a so ziskom 13 percent sa po prvý raz ocitol za úradujúcou hlavou krajiny. Práve Cimoszewicz tvrdil, že bude kandidovať iba v prípade šancí Lecha Kaczynského na znovuzvolenie a s cieľom prekaziť mu úspech.
Podľa názoru politológov a sociológov Cimoszewiczova nerozhodnosť napomáha obom jeho kontrahentom, pričom na raste Kaczynského preferencií má s určitosťou podiel aj jeho pokojnejšie a spoľahlivejšie vystupovanie, vrátane podpísania Lisabonskej zmluvy.
