BRUSEL. Václav Havel včera očaril už vopred nadšený Európsky parlament. Natoľko, že sa ho jeden zo zahraničných novinárov spýtal, prečo sa nechce stať budúcim prezidentom únie, ktorý sa práve hľadá.
Nechce, necháva to mladším.
Európsky parlament v tomto roku zažil vystúpenie dvoch českých prezidentov. Obaja naznačili, čo by v únii zmenili. Lenže každý inak.
Ostrej kritike únie z úst Václava Klausa vo februári tlieskali len niektorí, iní poslanci bučali a odchádzali. Havlovu reč naopak šesťkrát prerušili potleskom a došlo i na ovácie.
Antipól Klaus
Na rozdiel od Klausa sa československý a český exprezident rozhovoril o potrebe silnej únie. Samotné národné štáty už podľa neho neobstoja v globálnom svete. Vykreslil i to, akú by chcel úniu v budúcnosti – so silnejším europarlamentom.
Kým euroskeptik Klaus sa bojí o stratu suverenity národa, Havel hovorí o tom, že európska suverenita sa musí posilniť a že dopĺňa tú národnú.
„Keď sa cítim ako Európan, neznamená to, že prestávam byť Čechom,“ povedal v prejave Havel, ktorého parlament pozval na oslavy dvadsiateho výročia od skončenia studenej vojny. Podľa Havla sa v Európe podarilo vytvoriť najpevnejší nadnárodný zväzok na svete, ktorý „nevznikol ako produkt znásilnenia slabších silnejšími“.
Havel by tiež rád videl európsku ústavu takú, ktorej by ľahko rozumeli aj deti.
Koniec českého roka
S nadsadením sa dá povedať, že Havlovým prejavom sa končí „český rok“ v únii. Začal sa predsedníctvom, počas ktorého padla česká vláda, a pokračoval blokovaním Lisabonskej zmluvy prezidentom Klausom.
Havel sa zmienil aj o tom.
„Akékoľvek starosti, ktoré s nami dnes únia má, stojí za to prijať, pretože akákoľvek alternatíva doterajšieho vývoja by zrejme bola podstatne horšia a nebezpečnejšia. Európu môžeme v tejto súvislosti žiadať o jediné: o pochopenie a trpezlivosť.“
Autor: Kateřina Koubová, MF Dnes
