Haag 10. apríla (TASR) - V Holandsku dnes zverejnili správu o okolnostiach masakry v enkláve Srebrenica z júla 1995, keď bosnianskosrbské jednotky pozabíjali asi 7500 bosnianskych moslimov, ktorých pred zrakmi holandských vojakov OSN odviedli z deklarovanej "chránenej zóny".
Autori správy, vypracovanej na žiadosť holandskej vlády, dospeli k záveru, že za masakru - najhoršiu udalosť tohto druhu spáchanú na európskom kontinente od skončenia druhej svetovej vojny - nesú diel zodpovednosti aj vtedajšia holandská vláda a OSN.
Historici skonštatovali, že hlavnú zodpovednosť za krviprelievanie má vtedajší hlavný veliteľ bosnianskosrbských jednotiek, generál Ratko Mladič. Dôkazy o tom, že príkazy na hromadné zabíjanie prišli od srbských politických lídrov z Belehradu sa však nenašli. Nejasná je aj rola politického lídra bosnianskych Srbov Radovana Karadžiča.
MISSION IMPOSSIBLE
Podľa dokumentu dôstojníci holandskej armády vydali bosnianskomoslimských civilistov srbským jednotkám napriek obavám z toho, že dôjde k ich zabitiu. Holandská vláda s cieľom zvýšiť svoju medzinárodnú prestíž vyslala dve stovky slabo pripravených vojakov do víru bosnianskej vojny na nejasnú misiu - brániť nedefinovanú "bezpečnú zónu" vyhlásenú OSN, pričom Spojené národy vojakom neposkytli pomoc potrebnú na ochranu miestneho obyvateľstva, uvádza sa v správe, na ktorej tím odborníkov pracoval šesť rokov. "Humanitárna motivácia a politické ambície motivovali Holandsko, aby podniklo zle pojatú a prakticky nemožnú mierovú misiu. Dutchbat (holandský prápor) mal udržiavať mier tam, kde mier nebol," uvádza sa v správe Holandského inštitútu pre vojnovú dokumentáciu (NIOD).
V ostrej kritike na adresu holandských politikov NIOD dodal, že vláda, ministerstvo obrany a parlament odmietli pre "nedostatok záujmu a negatívny prístup" vojenského a politického vedenia ponuku na pomoc od americkej spravodajskej služby.
RIZIKO MASAKRY SA IGNOROVALO
Riaditeľ NIOD Hans Blom, ktorý správu pred novinármi prezentoval, vyhlásil, že holandská vláda do oblasti vyslala slabo vycvičených vojakov a Spojené národy ignorovali riziko masového zabíjania po dobytí srebrenickej enklávy bosnianskosrbskými silami.
"Široký okruh tých, ktorí sa na tejto politike podieľali, a hlavne jej obhajcovia, musia znášať značný podiel zodpovednosti za prehliadanie problémov po tom, čo sa správanie bojujúcich strán vymklo z rúk," povedal Blom.
DESAŤTISÍCE DOKUMENTOV A TISÍCKA SVEDKOV
Autori správu vypracovali na základe štúdia desaťtisícov dokumentov a výpovedí viac ako 900 svedkov, pričom dospeli k záveru, že masakra nebola vopred plánovaná a Mladič sa pre likvidáciu Moslimov rozhodol až po dobytí Srebrenice.
Viac ako 7600-stránkový dokument o hmotnosti desať kilogramov vyvolal pozornosť v súvislosti s procesom s juhoslovanským exprezidentom Slobodanom Miloševičom, ktorý sa pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) so sídlom v Haagu, kde správu prezentovali, začal 12. februára. Miloševič - v čase bosnianskej vojny prezident Srbska - čelí trom žalobám zo spáchania vojnových zločinov spáchaných počas konfliktov v Chorvátsku, Bosne a Kosove. Bosnianska žaloba obsahuje v súvislosti so Srebrenicou aj obvinenie z genocídy.
Mladič a Karadžič, obžalovaní v roku 1995 z genocídy za obliehanie Sarajeva a srebrenickú masakru, sú momentálne na vrchole zoznamu osôb obvinených haagskym tribunálom OSN. Karadžič sa skrýva na východe srbskej časti Bosny a medzinárodná mierová jednotka SFOR na prelome februára a marca podnikla neúspešný pokus o jeho zatknutie. Mladič dlhý čas pobýval celkom otvorene v Belehrade a podľa správ médií juhoslovanská armáda mu pod zvýšeným medzinárodným tlakom len nedávno zrušila ochranu.
Okrem procesu s Miloševičom môže mať správa ďalekosiahle následky v Holandsku, kde sa po srebrenickej masakre zakorenil pocit kolektívnej viny. V Holandsku sa v máji uskutočnia celonárodné voľby.
HLAVNÝ VINNÍK MLADIČ, MILOŠEVIČ A KARADŽIČ "ČISTÍ"
Generál Mladič vydal príkaz a dohliadal na prevoz moslimských mužov z enklávy a neskôr dozeral na ich hromadné zabíjanie, uviedol Blom. "Udalosti, ku ktorým došlo, nemožno opísať ako akt pomsty, ktorý sa vymkol kontrole. Napriek tomu, že nastali rýchlo a improvizovane, rozsah a priebeh vraždenia jasne ukazuje, že boli organizované. Boli hľadané miesta na popravy, bola organizovaná doprava a vojaci dostali rozkazy na vykonanie popráv," dodal.
Podľa Bloma zaangažovanosť vtedajšieho politického lídra bosnianskych Srbov Radovana Karadžiča na masakre nie je jasná a nenašli sa ani dôkazy o tom, že vtedajší srbský prezident Slobodan Miloševič zohral na masakre nejakú priamu rolu.
Nie je jasné, či bol Karadžič o masových vraždách vopred informovaný. Vzťahy medzi Karadžičom a Mladičom boli zlé a účinne spolu nekomunikovali. Neboli objavené žiadne dôkazy, ktoré by poukazovali na účasť srbských predstaviteľov v Belehrade, uvádza sa v správe, ktorá však Miloševiča obviňuje, že jeho snaha o udržanie sa pri moci viedla k násilnému rozpadu Juhoslávie.
"Všetky bojujúce strany sa dopustili hrubého násilia," konštatujú autori.
HOLANDSKÍ DôSTOJNÍCI DBALI VIAC O IMIDŽ AKO O ŽIVOTY MOSLIMOV
Slabo vyzbrojení holandskí vojaci nemali jasné inštrukcie ako naplniť prísľub bezpečnosti pre moslimských utečencov, ktorí sa v srebrenickej enkláve zišli zo širokého okolia.
Na naliehanie Mladiča Srbi bez odporu vojakov holandského práporu, Dutchbatu, oddelili moslimských mužov a chlapcov v bojaschopnom veku od žien. Ženy a deti boli zo Srebrenice deportované, muži prevezení do táborov a zabití.
Holanďanom bolo jasné, "že Moslimovia majú jedinú možnosť: odísť čo najskôr. Bolo prirodzenou úlohou Dutchbatu dohliadať nad tým a spolupracovať. Napriek tomu, že samotní utečenci si veľmi želali odísť (zo Srebrenice), za daných okolností sa to rovnalo spolupráci na etnickej čistke," uvádza sa v správe.
Keď srbskí vojaci začali s odsunom, holandskí velitelia "rozpoznali nebezpečenstvo excesov", masovú vraždu však neočakávali. "V obavách z prepuknutia paniky a priamej katastrofy" o svojich obavách mlčali "a pomáhali pri odsune s plným vedomým toho, že osud mužov je neistý," tvrdia autori.
Keď bolo po všetkom, vojenskí velitelia sa zdráhali uznať svoju zodpovednosť ministrovi obrany. Prúd informácií bol obmedzený a vyhýbal sa citlivým otázkam. "Vedenie armády malo iné priority, ako napríklad zachovanie imidžu Dutchbatu a armády, následkom čoho bol minister informovaný relatívne neskoro a často neadekvátne - a v pár prípadoch dokonca nebol informovaný vôbec," konštatuje dokument.
NEDOSTATOK ZDROJOV A ZLYHANIE POLITIKY OSN
Zlyhania v Srebrenici možno pripísať nedostatku zdrojov a politike OSN. "Dutchbat bol čím ďalej menej schopný vykonať svoju úlohu. Vojenská rovnováha síl bola taká, že v prípade vážnej konfrontácie (so srbskými útočníkmi), by bol bez vonkajšej podpory bezbranný," uvádza správa.
Holandský vojenský oddiel dostal určité správy o zabíjaní v okolí Srebrenice, na tieto však nereagoval. "Veliteľstvo práporu o tom (zabíjaní) dostalo obmedzené informácie, správy však boli dostatočne alarmujúce: dvakrát bolo spozorovaných deväť alebo desať tiel a indikácie, že v dome pri obytnom komplexe (Dutchbatu) dochádza počas výsluchov k útokom," tvrdia autori. "Obavy o vlastné prežitie v tom pekle pre nich znamenali viac, ako osud moslimských mužov," hodnotí správa počínanie holandských vojakov.
ŽIADNA TAJNÁ DOHODA MEDZI JANVIEROM A MLADIČOM
K podobným záverom, aké sú obsiahnuté v holandskej správe, dospela aj osobitná komisia francúzskeho parlamentu, ktorá svoju správu zverejnila v novembri minulého roku.
Francúzsku komisiu vytvorili v snahe prešetriť obvinenia, že francúzsky generál Bernard Janvier - v čase masakry hlavný veliteľ mierovej jednotky UNPROFOR - uzavrel tajnú dohodu s Mladičom, na základe ktorej zabránil náletom proti pozíciám bosnianskosrbských jednotiek výmenou za prepustenie príslušníkov medzinárodných jednotiek - väčšinou Francúzov, ktorých Srbi zadržiavali ako rukojemníkov.
NIOD podporila zistenie francúzskych vyšetrovateľov, podľa ktorých bolo odmietnutie leteckých útokov následkom zlého úsudku Janviera a nie tajnej dohody s Mladičom.
1 2 3 4 ari juh
