MADRID. Informovali o tom dnes španielske médiá.
O zákaze Batasuny rozhodol v roku 2003 španielsky Najvyšší súd, právoplatnosť verdiktu neskôr potvrdil aj tamojší ústavný súd.
V roku 2004 sa predstavitelia baskickej strany odvolali na štrasburský tribunál. Zákaz činnosti podľa nich porušuje demokratické právo na slobodu prejavu a zhromažďovania.
Sudcovia sa však priklonili k stanovisku právnych zástupcov španielskej vlády. Tí argumentovali, že Batasuna porušila základné princípy demokracie, keď využívala násilie na dosahovanie svojich politických cieľov.
Rozpustenie strany bolo podľa verdiktu európskeho súdu "spoločenskou nevyhnutnosťou" a nebolo v rozpore s dodržiavaním ľudských práv. Zástupcovia Batasuny sa pokúsili proti rozsudku odvolať, čo však súd zamietol.
Batasuna sa všeobecne považuje za politické krídlo baskickej militantnej skupiny ETA, ktorú Európska únia zaradila medzi teroristické organizácie. Násilnosti ETA si od roku 1968 vyžiadali vyše 820 ľudských životov.
Zákaz politickej činnosti bol reakciou na postoj Batasuny, ktorá odmietala verejne odsúdiť útoky separatistov. Namiesto rozpustenej strany sa pokúsilo etablovať niekoľko následníckych strán, španielske úrady ich však rovnako zakázali. Radikáli tak stratili zastúpenie v baskickom regionálnom parlamente. Pred rozpustením získavala Batasuna vo voľbách okolo desať percent hlasov.
