ŠTOKHOLM.
"Summit sa uskutoční 19. novembra v Bruseli," uviedla hovorkyňa švédskeho premiéra Frederika Reinfeldta Roberta Aleniusová. "Premiér (Reinfeldt) začne druhé kolo konzultácií a dúfam, že budeme schopní budúci štvrtok prezentovať kandidátov," uviedla.
Oba nové posty boli vytvorené na základe Lisabonskej zmluvy, ktorá vstúpi do platnosti 1. decembra potom, čo ju ako posledná krajina EÚ podpísala Česká republika.
Lídri navrhovaní na post prezidenta EÚ
HERMAN VAN ROMPUY, Šesťdesiatdvaročný belgický premiér, skúsený diplomat schopný dosiahnuť kompromis v protichodných názorových postojoch. Stojí na čele belgickej koaličnej vlády zloženej zo zástupcov Holanďanov z flámskeho severu a frankofónnych zástupcov Valónska. Mnohí sa však obávajú, že po odchode z belgickej vlády môžu krajinu opäť ovládnuť nezhody.
JAN PETER BALKENENDE, Šéf holandskej kresťansko-demokratickej síce tvrdí, že on nie je kandidát, no EÚ je presvedčená, že by mohol byť vhodným kompromisným prezidentom. Jeho kritici však tvrdia, že za jeho vlády holandskí voliči v roku 2005 odmietli európsku ústavu, predchodkyňu Lisabonskej zmluvy.
JEAN-CLAUDE JUNCKER, Najdlhšie vládnuci európsky premiér uviedol, že ak ho o to požiadajú, postu europrezidenta sa ujme. Jeho kritici však upozorňujú na jeho váhavú reakciu na globálnu finančnú krízu.
TONY BLAIR, Päťdesiatšesťročný bývalý britský premiér je vážnym kandidátom na post, no zdá sa, že jeho "hviezda v Európe hasne". Kritici však upozorňujú na Blairov postoj k vojne v Iraku či jeho odlišný postoj k niektorým zásadám únie (Británia nie je členom eurozóny).
WOLFGANG SCHÜSSEL, Šesťdesiatštyriročný bývalý rakúsky kancelár udržiava dobré vzťahy s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Mnohí ho však kritizujú za vytvorenie koaličnej vlády s extrémnou pravicovou stranou Jörga Haidera.
JOHN BRUTON, Šesťdesiatdvaročný bývalý írsky premiér, momentálne vyslanec EÚ v USA. Jeho meno sa objavilo len nedávno, no on sám potvrdil o post europrezidenta záujem.
PAAVO TAPIO LIPPONEN, Šesťdesiatosemročný bývalý fínsky premiér, vo svete nie je až taký známy. Denník Financial Times nedávno uviedol, že v rozhovore vyjadril záujem stať sa europrezidentom.
VAIRA VIKEOVÁ-FREIBERGOVÁ, Lotyšská "železná lady", 71-ročná bývalá lotyšská prezidentka. Diplomati jej šance na víťazstvo považujú za veľmi malé, hoci už len fakt, že prezidentkou by bola žena, mnohých láka.
Kandidáti na post zástupcu spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky
DAVID MILLIBAND, Štyridsaťštyriročný britský minister zahraničia sa vyjadril, že o zahraničný post nemá záujem, no po tom, ako prezidentské šance Tonyho Blaira začali slabnúť, uviedol, že postupne začína meniť názor.
MASSIMO D´ALEMA, Šesťdesiatročný ex-komunista a bývalý taliansky minister zahraničia by mohol získať súhlas lídrov EÚ, ak by Millibanda nezvolili, alebo by si svoj záujem o post rozmyslel.
Ďalší možní kandidáti
Švédsky minister zahraničia CARL BILDT, bývalá rakúska ministerka zahraničia URSULA PLASSNIKOVÁ a eurokomiár pre rozšírenie OLLI REHN.
