BERLÍN. Rozsiahle zmeny, ktoré pred 20. rokmi vyústili do pádu Berlínskeho múru a konca studenej vojny, by zrejme neboli možné bez zmien, ktoré sa už niekoľko rokov predtým odohrávali vo vtedajšom Sovietskom zväze. Ak by bolo v tom čase v Sovietskom zväze iné vedenie, "pravdepodobne by sa odohralo niečo veľmi podobné 3. svetovej vojne". Povedal v Berlíne pre agentúru SITA posledný prezident Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov.
"V Sovietskom zväze sme mali ako prví už začiatkom roku 1989 slobodné voľby. Vtedy sa začala formovať aj reálna politická opozícia," pripomenul držiteľ Nobelovej ceny mieru, ktorý si do nemeckej metropoly prišiel pripomenúť pád Berlínskeho múru. Gorbačovov Sovietsky zväz ešte predtým, ako sa odohrali zmeny v strednej a východnej Európe, prepustil všetkých politických väzňov, podporoval slobodnú výmenu názorov a zrušil právne normy, na základe ktorých bolo prejavovanie vlastného názoru stíhateľné.
"V dôsledku glasnosti sme videli, že ľudia majú všetky možné druhy názorov a naše správanie sa voči ľuďom s inými názormi sa menilo. Všetci sme sa učili tieto iné názory počúvať a rešpektovať ich," spomína Gorbačov pre SITA.
Násilie výlučne proti teroristom
Na našu otázku, či považuje protagonistov zmien v Európe ako Václav Havel či Lech Walesa v istom zmysle za svojich nasledovníkov, však Gorbačov odpovedal záporne: "Nie nemyslím si to, pretože oni vyrastali a pôsobili každý vo svojej vlastnej krajine. A to bolo práve veľmi dôležité, že to bolo pôvodné. Ak by boli mojimi nasledovníkmi, mohli by byť považovaní za agentov našej krajiny."
Gorbačov sa sám od seba rozhovoril aj o Slovensku. Spomienka, ktorá ho k tejto krajine viaže, však nie je veľmi veselá. "Prvé, čo ma napadne, keď sa povie Slovensko, je to, že môj otec bol cez vojnu v roku 1944 zranený pri Košiciach," zaspomínal si Gorbačov pre agentúru SITA. Možno aj táto spomienka spôsobila, že jedným z leitmotívov Gorbačovovho pôsobenia v politike bolo hlásanie nenásilia.
"Vlády po stáročia využívali násilie a je pre ne ťažké opustiť tieto metódy. Ale stále viac a viac vidno, že toto nie je ten správny spôsob, akým sa dajú veci riešiť." Jedinou oblasťou, v ktorej je podľa Gorbačova štát oprávnený používať násilie, je boj proti zločinu a terorizmu.
Rusi radi siahnu po armáde, tvrdí Gorbačov
"Mali sme šťastie, že Gorbačov bol slabým prezidentom," povedal v utorok v Berlíne novinárom poľský exprezident Walesa. Podľa samotného Gorbačova je to však nezmysel: "Mohol by slabý prezident spustiť reformy a zobrať na seba to obrovské riziko, ktoré s nimi bolo spojené?" spýtal sa Gorbačov. "Nech už Walesa hovorí hocičo, faktom je, že sa nám podarilo zmeniť pomery v našej krajine. Bol to veľký risk, ale mal som to vyrátané."
Ak by vo vtedajšom Sovietskom zväze vládli iní ľudia, veci by nabrali úplne iný spád: "V Rusku sú ľudia, ktorí si myslia, že je vhodné používať na riešenie problémov armádu." Bolo práve zásluhou vtedajšieho vedenia krajiny, že Sovietsky zväz sa k niečomu takému neuchýlil. "Preto jedna vec je prezentovať sa silnými výrokmi, a jedna vec je robiť zodpovednú politiku," odkázal Gorbačov Walesovi. Napriek tomu však svoj vzťah s ním označuje za dobrý. "Často sa zúčastňujeme na spoločných konferenciách."
Na tej utorňajšej v Berlíne sa rozhádali o otázke európskej bezpečnosti. "Chceme, aby boli v EÚ vojny? My to nechceme, možno vy to chcete, ale my nie," hovoril zvýšeným hlasom Gorbačov. Walesa mu vzápätí odporučil, aby sa Rusko prestalo usilovať o vytvorenie nového bezpečnostného paktu v Európe a radšej v bezpečnostných otázkach nasledovalo Poľsko.
