Ďaleký východ je dôležitý pre americkú ekonomiku. Bez Číny Washington nepohne ani inými globálnymi témami.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Keď v pondelok spomínali svetoví lídri, ako pred 20 rokmi padol Berlínsky múr a s ním aj komunizmus v Európe, Barack Obama chýbal. Americký prezident poslal iba videopozdrav.
O niekoľko dní neskôr, už zajtra, nechá Obama bokom kľúčové domáce témy ako zdravotná reforma či rekordná nezamestnanosť a na osem dní sa vydá na cestu po štátoch ďalekej Ázie.
Radšej trhy Ázie
Dáva tým podľa analytikov signál, ktorý región sveta je v súčasnosti pre Američanov najdôležitejší. Namiesto do minulosti sa pozerá do budúcnosti – a tou je pre Spojené štáty Ázia.
„Azda nikto nepochybuje o tom, že práve toto je najdynamickejší región na svete a tiež zdroj obnovy z ekonomickej krízy,“ povedal novinárom analytik Michael Green z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie. „Pozrite sa na to z hľadiska záujmov Spojených štátov. Kde je silná ekonomika, kde žije veľká populácia ľudí, kde sú budúce veľmoci – všetko sa to deje v Ázii,“ dodal pre Miami Herald Daniel Sneider z Ázijsko-pacifického výskumného centra.
Dôležitosť regiónu pre Američanov naznačila už Hillary Clintonová. Americká ministerka zahraničia si práve Áziu vybrala za svoju prvú služobnú cestu.
Vysvetlenie v mnohom ponúka pohľad na niektoré ekonomické čísla. Najviac peňazí Američanom na pokrytie štátneho dlhu požičiava Čína, na druhom mieste je Japonsko. Obe krajiny tiež patria medzi dve zo štyroch najväčších importérov amerických produktov. Najmä v prípade Číny sa očakáva, že čísla ešte porastú. Práve rozvíjajúce sa ázijské trhy by mali pomôcť Američanom definitívne sa vyhrabať z krízy.
Bez Číny nečinní
Obama začne cestu návštevou Japonska. Vzťah s dlhoročným hlavným spojencom Washingtonu v oblasti však momentálne prežíva krízu, keď nový japonský premiér chce vyrovnanejšie vzťahy oboch krajín.
Navyše, Japonci začínajú žiarliť na Čínu, ktorá sa pomaly stáva hlavným partnerom Američanov v regióne. V najľudnatejšej krajine sveta, ktorá by sa podľa niektorých odhadov začiatkom 20. rokov mohla stať najsilnejšou ekonomikou na svete a predbehnúť aj Američanov, strávi Obama až štyri dni.
Američania však Čínu nepotrebujú len pokiaľ ide o ekonomiku. V podstate každú súčasnú globálnu tému, od iránskeho jadrového programu cez klimatické zmeny či znižovanie jadrových zbraní, vyžaduje áno z Pekingu. „Nič z týchto výziev nemôže byť adresované bez hlbšieho zapojenia Číny,“ hovorí pre Los Angeles Times Jeffrey Bader, riaditeľ oddelenia ázijských vzťahov vo vládnej Národnej bezpečnostnej rade.
Obamovi poradcovia však hovoria, že prezident v rozhovore s čínskym lídrom Chu Ťintchaom spomenie aj ľudské práva v krajine. Odpovedá tak na kritiku, že pred cestou do Číny sa ako prvý americký prezident odmietol stretnúť s dalajlámom.