Haag 10. apríla (TASR) - Holandská vláda a OSN nesú čiastočnú zodpovednosť za srebrenickú masakru asi 7500 bosnianskych Moslimov z júla 1995. Uvádza sa to vo vedeckej správe vypracovanej na žiadosť holandskej vlády.
Riaditeľ holandského Inštitútu pre vojnovú dokumentáciu Hans Blom, ktorý pred zverejnením 7500-stránkovej správy o najhoršej masakre spáchanej v Európe od skončenia druhej svetovej vojny vystúpil pred novinármi, vyhlásil, že holandská vláda do oblasti vyslala slabo vycvičených vojakov a Spojené národy ignorovali riziko masového zabíjania po dobytí srebrenickej enklávy bosnianskosrbskými silami.
"Široký okruh tých, ktorí sa na tejto politike podieľali, a hlavne jej obhajcovia, musia znášať značný podiel zodpovednosti za prehliadanie problémov po tom, čo sa správanie bojujúcich strán vymklo z rúk," povedal Blom v príhovore pred prezentáciou správy.
Podľa Bloma najväčšiu zodpovednosť za srebrenickú masakru nesie vtedajší hlavný veliteľ bosnianskosrbských jednotiek, generál Ratko Mladič, ktorý vydal príkaz a dohliadal na prevoz moslimských mužov z enklávy a neskôr dozeral na ich hromadné zabíjanie.
"Udalosti, ku ktorým došlo, nemožno opísať ako akt pomsty, ktorý sa vymkol kontrole. Napriek tomu, že nastali rýchlo a improvizovane, rozsah a priebeh vraždenia jasne ukazuje, že boli organizované. Boli hľadané miesta na popravy, bola organizovaná doprava a vojaci dostali rozkazy na vykonanie popráv," uviedol Blom.
Blom dodal, že zaangažovanosť vtedajšieho politického lídra bosnianskych Srbov Radovana Karadžiča na masakre nie je jasná a nenašli sa ani dôkazy o tom, že vtedajší srbský prezident Slobodan Miloševič zohral na masakre nejakú priamu rolu.
"Nie je jasné, či bol (Karadžič) o masových vraždách vopred informovaný. Vzťahy medzi Karadžičom a Mladičom boli zlé a účinne spolu nekomunikovali. Neboli objavené žiadne dôkazy, ktoré by poukazovali na účasť srbských predstaviteľov v Belehrade," povedal Blom.
Blom nepostavil do priamej súvislosti vládu Miloševiča s udalosťami v Srebrenici, dodal však, že Miloševičova túžba po moci viedla k rozpadu bývalej Juhoslávie.
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) 12. februára otvoril proces proti Miloševičovi. Exprezident čelí trom žalobám vzneseným v súvislosti s konfliktmi v Chorvátsku, Bosne a Kosove. Bosnianska žaloba obsahuje v súvislosti so srebrenickou masakrou aj obvinenie z genocídy.
Mladič a Karadžič zostávajú od vznesenia žalôb za genocídu v súvislosti s obliehaním Sarajeva a srebrenickou masakrou na slobode a po vydaní Miloševiča ICTY sú na čele zoznamu obžalovaných.
