Na oslavy pádu múru, ktorý rozdeľoval svet, prišli tisíce turistov i štátnici z 30 krajín sveta.
BERLÍN. Keď pred 20 rokmi padol Berlínsky múr, každý desiaty Nemec spal. Historický okamih prepásli podľa inštitútu Forsa mnohí, pretože prvý hraničný priechod do západného Berlína otvorili pol hodinu pred polnocou, zvyšné z 9. na 10. novembra 1989. Mnohí Nemci sa o páde najznámejšieho symbolu studenej vojny dozvedeli až ráno. Pondelkové oslavy pádu komunizmu prespal málokto.
Pred Brandenburskou bránou sa už niekoľko hodín pred večernými oficiálnymi oslavami zišli desaťtisíce Nemcov z oboch strán múra, turisti i štátnici z 30 krajín sveta. Nechýbali lídri Európskej únie, vrátane slovenského premiéra Roberta Fica. Prišli, aby videli spadnúť iný múr. Ten pondelkový vyrobili tí, čo Berlínsky múr nikdy nezažili.
Základom architektúry slobody sa stal múr, ktorý padol, komentuje Matúš Kostolný.
„Bolo to 15-tisíc žiakov základných škôl a mladých ľudí z Nemecka, ale aj zo sveta. Obrovské betónové panely pomaľovali tak, aby každý z nich hovoril o múre inak,“ hovorí pre Berliner Zeitung iniciátor akcie Moritz Dülmen. Jeden panel, ktorý vyrobili v spolupráci s českou ambasádou, ozdobila maľba Hurvínka. Dva a pol metra vysoké panely na jeden a pol kilometrovej trase lemovali bývalú vnútronemeckú hranicu, ktorá delila mesto, štát i svet 28 rokov.
Múr symbolicky začal rúcať bývalý poľský prezident a predseda Solidarnošči Lech Walesa.
FOTO - TASR/AP, SITA/AP
Búranie ako symfóniaV pondelok padli za obrovského nadšenia divákov za pol hodinu. „Vtedy padal Berlínsky múr oveľa dlhšie, “ smeje sa Marta Lachova, herečka a autorka slovenského pôvodu, ktorá žije v západnej časti Berlína skoro 40 rokov. „Ešte aj potom ľudia niekoľko dní dlátami a kladivami rozbíjali múr, aby si odniesli suvenír. To klopkanie bolo ako symfónia,“ hovorí Lachova.
Berlínsky múr v číslach
155 km dlhý múr začali stavať v roku 1961.
14-tisíc pohraničníkov,
na 302 vežiach strážilo most,
pri úteku zabili 239 ľudí.
5043 osobám sa útek podaril.
Ona si nevzala nič. Nechcela mať spomienku na režim, ktorý v roku 1970 opustila, keď sa ako 22-ročná letuška československých aerolínií vydala za študenta medicíny zo západného Berlína. Odišla, pretože ako niekto, kto mal styky s niekým zo Západu, bola podozrivá. Koncom roka 1969 navyše komunisti uzavreli hranice.
Dnes 39 percent Berlínčanov podľa inštitútu Forsa tvrdí, že sa majú lepšie ako pred 20 rokmi, 20 percent hovorí, že zmenou režimu stratili. „Pod Brandeburskou bránou som pred 20 rokmi vrieskala od radosti, aby som zo seba vydala všetky útrapy. Fakt je, že dnes mám menší dôchodok ako východní Nemci, hoci som tvrdo pracovala a budovala západné Nemecko. Oni prišli do hotového,“ dodáva Lachova.
Vypískaný KohlDominový pád pomaľovaných panelov mal v Berlíne úspech. „Je to dobrý nápad. Hoci sa na múre stalo toľko násilia, padol bez jediného výstrelu. Bola to naozaj mierová revolúcia,“ hovorí Michael Backhaus, zástupca šéfredaktora bulvárneho týždenníka Bild am Sonntag.
Pred 20 rokmi pracoval pre agentúru Reuters a v deň, keď padol múr, sprevádzal západonemeckého kancelára Helmuta Kohla na ceste do Varšavy. Ešte predtým ho davy na západnej strane Berlína, ktorá patrila rivalom zo sociálnej demokracie, vypískali. Hovoril o veciach, ktoré si nikto nevedel predstaviť - o znovuzjednotení Nemecka. To Nemci oslavovali už o necelý rok, v októbri 1990.
Autor: Z Berlína od našej redaktorky Miriam Zsilleovej
