SOUL. Dvadsať rokov po páde Berlínskeho múra by mala byť Južná Kórea pripravená na obdobnú udalosť aj na Kórejskom polostrove, upozorňujú vo svojich pondelkových vydaniach juhokórejské denníky.
Podľa nich je dnešné 20. výročie pádu železnej opony v Európe a znovuzjednotenie Nemecka výzvou, ktorá má pripomínať, že niečo podobné by sa mohlo v najbližšom čase udiať aj na rozdelenom polostrove. Otázkou však zostáva, či je na to vláde v Soule pripravená, píšu juhokórejské médiá.
Podľa tamojších denníkov je možné, že fiktívny múr medzi Južnou a Severnou Kóreou padne veľmi náhle tak, ako sa to stalo v roku 1989 v Berlíne. Denník The Korean Herald si myslí, že je to veľmi reálne vzhľadom na zdravotný stav severokórejského vodcu Kim Čong-ila.
Pád jeho režimu by mala urýchliť aj dlhodobo katastrofálna situácia obyvateľstva trpiaceho hladom. "Je však Južná Kórea pripravená na zjednotenie tak ako svojho času Nemecko? Odpoveď je nie," uzatvára Korean Herald.
Kórejský polostrov bol v prvej polovici 20. storočia japonskou kolóniou, po druhej svetovej vojne si ho rozdelili USA a Rusko podobne, ako sa tak stalo v Európe. V roku 1950 vojská severu napadli juh, čím rozpútali kórejskú vojnu, ktorá sa stala symbolickým súbojom komunizmu a kapitalizmu.
Zapojili sa do nej USA, Rusko aj Čína. Konflikt trval tri roky, no neukončil ho podpis mierovej zmluvy, ale iba dohoda o prímerí. Južná a Severná Kórea sú tak defacto stále vo vojnovom stave. Následný vývoj bol v oboch častiach polostrova úplne odlišný - kým Južná Kórea (Kórejská republika) patrí medzi najvyspelejšie krajiny sveta, Severná Kórea (Kórejská ľudovodemokratická republika) sa zaradila medzi najchudobnejšie štáty a väčšina obyvateľov trpí hladom.
