PARÍŽ. V rozhovore so zahraničnými novinármi spomínala, ako sa ako 35-ročná výskumná pracovníčka v komunistickej Nemeckej demokratickej republike rozhodla tak ako každý štvrtok ísť do sauny napriek tomu, že sa okolo nej "menili dejiny".
"Myslela som si, že niečo sa stane, počula som v televízii, že hranice budú otvorené," povedala Merkelová. "No bol štvrtok, a vo štvrtok som chodievala do sauny, tak som tam aj išla." Potom odišla s priateľmi na pivo a až neskôr sa našla v dave, ktorý smeroval do západného Berlína, kde oslavovala so Západoberlínčanmi.
Uvedomila si však, že múr bude otvorený aj nasledujúci deň a odišla domov. Ďalší deň spolu so sestrou išla do obchodného domu KaDeWe v západnom Berlíne a kúpila tam veci, ktoré v komunistickom Nemecku nebolo možné zohnať.
Merkelová, dcéra protestantského kňaza, sa nepokladala za aktivistku v boji proti komunistickému režimu a stála mimo politiky, hoci od detstva "komunistický systém kritizovala". Po zjednotení Nemecka Merkelová vstúpila do stredopravej Kresťansko demokratickej únie a dostala sa do parlamentu. Tam sa začala jej politická cesta.
Podľa Merkelovej sa nie všetci zmenám prispôsobili. "V NDR sme zažili tlak nacizmu a potom komunizmu. Mnohí ľudia sa nedokázali prispôsobiť niečomu novému za jednu noc." Merkelová spomínala na to, ako po prvýkrát ochutnala taliansky parmezán či tropické ovocie, no aj na aroganciu západniarov.
"Bola som šokovaná, keď západonemecký politik Otto Schilly si z nás robil posmech slovami, že sme prišli na Západ, aby sme tam objavili banány. Podobnú aroganciu možno cítiť stále."
Ako padol Berlínsky múr
Vedenie bývalej Nemeckej demokratickej republiky (NDR) oznámilo pred 20 rokmi zmeny v oblasti cestovania na Západ, keď otvorilo pre občanov hranice s NSR, uzavreté od augusta 1961, čo sa považuje za začiatok pádu Berlínskeho múru.
Berlínsky múr bol symbolom rozdelenia povojnového Nemecka a bipolárneho sveta. S jeho výstavbou sa začalo 13. augusta 1961, múr takpovediac definitívne padol až 9. novembra 1989 pod tlakom masových protestov občanov bývalej Nemeckej demokratickej republiky (NDR). Z hrôzostrašného útvaru, dlhého kedysi 165 km a vysokého takmer štyri metre, ktorý oddeľoval hlavné mesto bývalej NDR od Západného Berlína a na ktorom nemecko-nemeckú štátnu hranicu kontrolovalo okolo 11.500 ozbrojených vojakov, sa dodnes zachovali iba menšie úseky.
Pri pokusoch o prekonanie tejto prekážky v ceste za slobodou sa skončila podľa postupimského centra pre historické bádanie životná púť najmenej 136 ľudí, údaje rôznych zdrojov o počte obetí sa však v tomto prípade dosť rozchádzajú.
Na bývalej nemecko-nemeckej hranici, teda nielen pri prekonávaní Berlínskeho múru, prišlo v rokoch 1945-1989 o život 1347 ľudí. Vyplýva to z aktualizovaných informácií súkromného Múzea Berlínskeho múru, ktoré inštitúcia na bývalom checkpointe Charlie zverejnila v auguste 2009.
Otvoreniu železnej opony v roku 1989 predchádzali radikálne zmeny v krajinách východnej Európy.
Rok 1989
2. máj: Maďarsko, už dlhší čas presadzujúce liberalizáciu, prvýkrát narušilo železnú oponu. Zbúralo pritom dvojitú ostnatú mrežu, ktorá od roku 1966 uzatvárala jeho hranice s Rakúskom.
4. jún: V Poľsku sa uskutočnili prvé "polodemokratické" voľby. Zvíťazilo v nich jediné nezávislé robotnícke odborové hnutie vo východnom bloku, Solidarita Lecha Walesu.
18. august: V maďarskej Šoproni využilo 600 východných Nemcov pri príležitosti paneurópskeho pikniku, organizovaného opozičným hnutím Maďarské demokratické fórum, dočasné otvorenie hraníc pre rakúske delegácie a opustilo krajinu.
24. august: V Poľsku sa po viac než 40 rokoch komunizmu stal predsedom vlády neokomunista Tadeusz Mazowiecki.
10. september: Maďarsko povolilo východným Nemcom voľný prechod do Rakúska, čím jednostranne vypovedalo dohodu uzavretú s NDR v roku 1969. Toto opatrenie umožnilo vyše 51.000 osobám odchod na Západ.
25. september: Asi 8000 osôb demonštrovalo v Lipsku, žiadalo reformy a viac slobody. Bola to najväčšia demonštrácia od robotníckej vzbury z roku 1953.
30. september: Po dohode medzi západným Bonnom a východným Berlínom povolili viac ako 4000 osobám, ktoré sa uchýlili na ambasádu Nemeckej spolkovej republiky v Prahe, vstup do NSR.
7. október: Počas slávností k 40. výročiu vzniku NDR Michail Gorbačov upozornil východonemecké vedenie na jeho konzervatívnu politiku. Verejne sa tiež dištancoval od Ericha Honeckera, ktorý stelesňoval nepominuteľnosť východonemeckého komunistického režimu.
7. október: Počas mimoriadneho zjazdu sa Maďarská socialistická a robotnícka strana rozhodla dobrovoľne ukončiť svoju činnosť, aby sa mohla pretransformovať na Maďarskú socialistickú stranu.
18. október: Na schôdzi Ústredného výboru Jednotnej socialistickej strany Nemecka vo východnom Berlíne sa musel Erich Honecker vzdať funkcie generálneho tajomníka, ktorú vykonával od roku 1971, i svojho postu predsedu Štátnej rady. Nahradil ho Egon Krenz. Táto zmena zabránila veľkej kríze v krajine, ktorú ohrozoval hromadný odchod vyše 130.000 občanov do NSR a čoraz väčšie množstvo demonštrácií.
23. október: V deň vyhlásenia Maďarskej republiky a 33. výročia povstania z roku 1956 prvýkrát krajina východného bloku odstránila zo svojej ústavy slová ľudový a socialistický.
4. november: Najmenej milión osôb sa vo východnom Berlíne zúčastnilo na dovtedy najväčšej demonštrácii v NDR. Nepokoje narastali i v ďalších mestách.
7. november: Východonemecká vláda vedená Willym Stophom podala demisiu.
9. november: NDR oznámila obyvateľom zmeny pravidiel v oblasti cestovania na Západ. Po tom, čo mohli občania NDR vycestovať na Západ cez Maďarsko i Československo, bol pád Berlínskeho múru iba otázkou času. Berlínsky múr začali búrať 22. novembra 1989. O rok neskôr došlo k znovuzjednoteniu Nemecka rozdeleného od konca 2. svetovej vojny.
tasr
