Bývalý americký viceprezident nevidí nič zlé na tom, že investuje v priemysle, za ktorý aj aktívne lobuje.
NEW YORK, BRATISLAVA. Jeho tvár je symbolom boja proti globálnemu otepľovaniu. Dostal za to aj Nobelovu cenu za mier, jeho dokumentárny film o nepeknej budúcnosti zohriatej Zeme zasa odmenili Oskarom.
Za snahou zachrániť planétu, ktorú presadzuje bývalý americký viceprezident Al Gore, však nemusia byť iba ctihodné úmysly. Naznačuje to vo svojom článku americký denník New York Times. Ten zverejnil, že Al Gore na zelenej ekonomike, ktorú hlása, aj zarába.
Bohatne na zelenom?
Kalifornská spoločnosť Silver Spring Networks, v ktorej má podiel aj firma Ala Gora, dostala podľa denníka od americkej vlády „zelenú“ dotáciu 560 miliónov dolárov. Firma má vyrábať zariadenia, ktoré zefektívňujú elektrickú sieť domácností. Suma ide z celkového 3,4 miliardového balíka, ktorý Obama predstavil v októbri.
Nie je to prvé zo zelených investícií, ktoré Al Gore podnikol. V minulosti investoval do obchodu s emisiami, solárnymi panelmi či suchými pisoármi. Finančne mu prilepšili aj úspešné knihy o globálnom otepľovaní či odmeny za prednášky. Okrem iného však investoval aj do iných sfér ako napríklad spoločností Apple či Google.
Goreovi kritici, predovšetkým konzervatívci a globálni skeptici pre neho už vymysleli prezývku. Má sa stať prvým „uhlíkovým miliardárom“. Odkedy odišiel z politiky, zvýšil sa jeho majetok podľa britského denníka Daily Telegraph z 2 miliónov na 100 miliónov dolárov.
Aj preto sa ho v apríli republikánska kongresmanka Marsha Balckburnová spýtala, či zo zákonov, ktoré presadzuje, bude aj osobne profitovať. „Každú penny, čo zarobím, dávam do svojej neziskovej organizácie na boj proti globálnemu otepľovaniu,“ bránil sa Gore.
Je na to hrdý
Samotný Gore na svojich investíciách nič zlé nevidí. „Som na to hrdý. Samozrejme, že investujem v tom, čo aj kážem. Ak by som to nerobil, obviňovali by ma, že som pokrytec,“ povedal podľa amerických médií.
Keďže Gore nie je oficiálny lobista v Spojených štátoch, môže investovať do čoho len chce. Napriek tomu ho mnohí považujú za lobistu. Ovplyvňuje nielen americkú klimatickú legislatívu, ale aj verejnú mienku v otázke klimatických zmien na celom svete. Dvaja z troch ľudí, čo videlo jeho film Nepohodlná pravda, v internetovom prieskume v roku 2007 povedalo, že zmenilo svoj pohľad na globálne otepľovanie.
