Belehrad 9. apríla (TASR) - Belehrad začne vo "veľmi krátkom čase" vydávať osoby obvinené z vojnových zločinov haagskemu tribunálu OSN. V Belehrade to dnes vyhlásil srbský premiér Zoran Djindjič.
Djindjič vyjadril presvedčenie, že zväzový parlament schváli zákon o spolupráci s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY), na ktorom sa koaličný partneri dohodli v pondelok večer. Federálna vláda má o tzv. "haagskom zákone" rokovať dnes večer a očakáva sa, že parlament ho schváli v stredu.
Na znení zákona sa predstavitelia Demokratickej opozície Srbska (DOS) a čiernohorskej koalície Spoločne pre Juhosláviu vedenej Socialistickou ľudovou stranou (SNP) dohodli po tom, čo do návrhu zakomponovali požiadavku SNP, aby sa zákon týkal len osôb, ktoré ICTY obžaloval pred schválením zákona. Prípadné ďalšie žaloby vznesené haagskym tribunálom majú byť prejednávané pred domácimi súdmi.
Po schválení zákon úradom umožní zadržiavať a vydávať tribunálom obvinené osoby bez ohľadu na "práva a výsady udelené štátom, politické alebo verejné funkcie". Proces má pozostávať z dvoch krokov.
Vo výňatkoch z textu zákona, ktoré dnes zverejnil denník Politika, sa uvádza, že legislatíva sa týka "všetkých osôb obžalovaných tribunálom ... na území Juhoslávie".
Na území Juhoslávie sa nachádza asi 20 osôb obžalovaných ICTY. Tribunál má najväčší záujem o štyroch predstaviteľov režimu Slobodana Miloševiča, ktorých spolu s exprezidentom obžaloval v máji 1999 v súvislosti s násilnosťami v Kosove, ako aj o tzv. "vukovarskú trojku" - juhoslovanských dôstojníkov obžalovaných z vojnových zločinov za ich rolu počas masakier v meste Vukovar na východe Chorvátska.
Spolu s Miloševičom ICTY obžaloval aj srbského prezidenta Milana Milutinoviča, ktorý je stále vo funkcii. Zvyšní traja - juhoslovanský premiér Nikola Šainovič, šéf generálneho štábu armády Dragoljub Ojdanič, srbský minister vnútra Vlajko Stojiljkovič - svoje funkcie už nevykonávajú.
Predpokladá sa, že v Srbsku žije aj bývalý veliteľ bosnianskosrbských jednotiek, generál Ratko Mladič, ktorý spolu s Radovanom Karadžičom figuruje na vrchole zoznamu obžalovaných ICTY.
Djindjič dodal, že zadržiavanie a transfer podozrivých bude v kompetencii srbského ministerstva vnútra, keďže federálne úrady nemajú dostatočné kapacity.
"Zákon je politickým gestom. Bude napĺňaný kýmkoľvek, kto tak môže urobiť a je to srbské ministerstvo vnútra," povedal Djindjič pred novinármi v republikovom parlamente.
"Sme odhodlaní spolupracovať a ako to urobíme, je naša vec," dodal - zrejme v súvislosti s výhradami, že medzinárodné spoločenstvo odmietne zákon, ktorý predpokladá selektívne vydávanie obžalovaných.
Hovorkyňa hlavnej prokurátorky ICTY Florence Hartmannová návrh zákona označila za "neprijateľný". V rozhovore pre rozhlasovú stanicu Hlas Ameriky zdôraznila, že Juhoslávia má svoje záväzky voči ICTY, ktoré musí plniť bez kladenia podmienok.
Hartmannová zopakovala stanovisko tribunálu, že osobitné zákony o spolupráci s ICTY nie sú potrebné, keďže Juhoslávia sa už zaviazala rešpektovať štatút tribunálu.
V rozhovore pre belehradský denník Blic Hartmannová pripomenula, že každá krajina je povinná čo najrýchlejšie zadržať osoby, na ktoré ICTY vydal zatykač. Ako dodala, niektoré obžaloby proti juhoslovanským občanom, ktorí sa pravdepodobne nezdržiavajú na území Juhoslávie, neboli belehradským úradom odovzdané. Podľa hovorkyne vznesenie nových žalôb je možné.
Djindjič uviedol, že neočakáva "dramatické rozšírenie" zoznamu obžalovaných a potvrdil zámer v priebehu pár mesiacov začať stíhať vojnové zločiny pred domácimi súdmi.
Srbské ministerstvo spravodlivosti v pondelok informovalo o vznesení prvých žalôb proti dvom osobám obvineným zo zabitia etnických Albáncov počas kosovského konfliktu pred troma rokmi.
Žaloby vzniesla okresná prokuratúra v juhosrbskom meste Prokuplje. Obvinení sú Saša Cvjetan a Dejan Demirovič, ktorí mali 28. marca 1999 v Podujeve zabiť 19 albánskych civilistov. Vo vyhlásení ministerstva sa uvádza, že tento krok "odzrkadľuje vôľu stíhať vojnové zločiny v našej krajine".
Juhoslávia je pod silným medzinárodným tlakom, hlavne zo strany USA, aby začala plne spolupracovať s haagskym tribunálom a vydávať obvinených. Washington 1. apríla zmrazil poskytovanie bilaterálnej finančnej pomoci a pohrozil zablokovaním pomoci zo strany medzinárodných finančných inštitúcií, ak Belehrad bude naďalej spoluprácu s Haagom odmietať.
