WASHINGTON. Vznik demokracie a trhovej ekonomiky hodnotia s menším nadšením než bezprostredne po páde totalitných komunistických režimov. Vyplýva to z medzinárodného prieskumu, ktorý v pondelok zverejnil washingtonský výskumný inštitút Pew Research Center.
Politické a ekonomické zmeny, ku ktorým došlo po páde komunizmu, stále hodnotí kladne väčšina bývalých východných Nemcov, Čechov, Poliakov a Slovákov. Pozitívne postoje v porovnaní so začiatkom 90. rokov v prevažnej väčšine postkomunistických krajín zoslabli.
Väčšina, alebo aspoň značná časť obyvateľov si myslí, že sa vo všeobecnosti lepšie žilo za komunizmu. Tento názor zastáva až 72 percent Maďarov, 62 percent Ukrajincov a Bulharov a 48 percent Slovákov a Litovčanov. Rozšírené je presvedčenie, že zo zmien profitovali najmä podnikateľské kruhy a politické elity.
Prieskum súčasne zaznamenal výrazné zvýšenie spokojnosti, ktorú väčšina respondentov vyjadrila s vlastným životom. Oproti roku 1991 úroveň spokojnosti vzrástla v Poľsku z 12 na 44 percent, na Slovensku z 13 na 43 percent, v ČR z 23 na 49 percent a v bývalom Východnom Nemecku z 15 na 43 percent.
Veľké rozdiely medzi jednotlivými štátmi existujú v úrovni podpory demokratických hodnôt. Len Poliaci, Česi, Slováci a bývalí východní Nemci považujú demokraciu za najlepšiu cestu k riešeniu problémov svojej krajiny. U Rusov, Ukrajincov, Bulharov, Litovčanov a Maďarov nachádza ohlas predstava silného lídra.
Prieskum tiež potvrdil pretrvávanie napätia medzi jednotlivými etnickými skupinami, a to predovšetkým v Rusku, Maďarsku, Česku a na Slovensku. Relatívne vysoký počet respondentov v postkomunistických krajinách zaujíma negatívne postoje k menšinám, od roku 1991 došlo k určitému poklesu. Až 78 percent Slovákov vyjadrilo negatívny postoj k Rómom a 27 percent k židom.
Odpovede respondentov odhalili aj rozdielne názory na rozdelenie Československa medzi v českej a slovenskej verejnosti. Slováci považujú rozpad spoločného štátu za dobrú vec (49 ku 39 percentám). Väčšina Čechov považuje rozdelenie za negatívny krok (53 ku 40 percentám). Oba národy sa navzájom vnímajú veľmi pozitívne.
Prieskum sa uskutočnil v auguste a septembri tohto roku na vzorke 14.760 respondentov zo 14 európskych štátov prevažne z bývalého východného bloku.
