BARCELONA.
Odborníci zo 181 krajín OSN sa dnes v Barcelone stretli na poslednom kole rokovaní pred decembrovým klimatickým summitom v Kodani.
Washington musí jasnejšie definovať svoje národné ciele zníženia emisií skleníkových plynov, vyhlásil výkonný tajomník Rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách (UNFCCC) v úvode stretnutia.
De Boer zároveň vyzval USA, aby spresnili, ako mienia finančne pomáhať chudobnejším krajinám chrániť globálnu klímu. Bez toho, aby USA vyvinuli takéto úsilie, bude na summite 7.-18. decembra v Kodani ťažké dosiahnuť dohodu, ktorá má nahradiť Kjótsky protokol z roku 1997, uviedol de Boer.
Ciele, ktoré si vyspelé štáty stanovili, vo všeobecnosti "očividne nie sú dostatočne ambiciózne," vyhlásil šéf klimatického úradu OSN. Vágny výsledok kodanského summitu by ešte viac skomplikoval následné rokovania, varoval de Boer a upozornil, že neúspech v dánskom hlavnom meste by mohol viesť k "spoločnej katastrofe".
Na päťdňových rozhovoroch v Barcelone sa stretáva vyše 4000 delegátov zastupujúcich vlády a organizácie z celého sveta.
Delegáti, ktorí sa dnes schádzajú na posledných rokovaniach o plánovanej dohode, sa už domnievajú, že želaný decembrový termín pre jej schválenie je nereálny.
Dánsky premiér je optimistický
Dánsky premiér Lars Lökke Rasmussen dnes počas návštevy Moskvy vyhlásil, že je optimistický v otázke dosiahnutia politicky záväznej dohody o globálnych klimatických zmenách na decembrovom summite v Kodani.
Rasmussen po stretnutí s ruským premiérom Vladimirom Putinom v rozhovore pre tlačovú agentúru Reuters uviedol, že udalosti pred konferenciou naberajú tempo.
Zároveň vyjadril nádej, že v priebehu niekoľkých týždňov bude mať na stole dostatok materiálu na to, aby mohol na summit pozvať svetových lídrov. Tí sa na summite zúčastnia iba v prípade, keď budú mať pocit, že na stretnutí je možné dosiahnutie prelomovej dohody.
Predseda ruskej vlády Putin dnes vyhlásil, že Rusko novú globálnu klimatickú dohodu podporí iba v prípade, že ju podpíšu všetky veľké vyspelé krajiny a bude brať do úvahy kapacitu obrovských ruských lesov.
Schopnosť ruských lesov absorbovať emisie oxidu uhličitého by podľa Putina mali byť braté do úvahy pri akejkoľvek globálnej dohode, ktorá má nahradiť Kjótsky protokol. Platnosť protokolu vyprší v roku 2012.
Z Kilimandžára o 13-24 rokov možno zmizne všetok ľad
Do 13 až 24 rokov pravdepodobne zmizne všetok ľad z najvyššej africkej hory Kilimandžáro a podobný osud čaká podľa expertov aj iné ľadovce čierneho kontinentu. Vyplýva to z článku amerického výskumného tímu, ktorý dnes zverejnilo periodikum Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS).
Podľa Lonnie Thompsonovej a jej kolegov sú hlavnou príčinou postupného miznutia ľadových polí na Kilimandžáre zvýšené teploty, suchší vzduch a menšia priemerná oblačnosť ako v minulosti. V rokoch 2000-2007 zmizlo z 5896 metrov vysokej hory 26 percent jej pôvodnej ľadovej pokrývky.
Ak tento negatívny trend bude pokračovať, čo je podľa odborníkov viac ako pravdepodobné, môže Tanzánia každý rok prísť o značný počet zahraničných turistov, ktorí túto východoafrickú krajinu navštevujú práve kvôli ostrému kontrastu medzi prevládajúcim tropickým podnebím a ľadovcom pokrytým Kilimandžárom.
