BUSEL. Maratón s prekážkami pokračuje. Postupné schvaľovanie reformnej zmluvy tak včera opísal šéf Európskej komisie José Manuel Barroso.
Český prezident Václav Klaus sa vo štvrtok dočkal od únie výnimky a ak český ústavný súd pustí zmluvu ďalej, mal by ju ako posledný podpísať. Potom sa rozbehne naplno to, o čom sa doteraz rokovalo len v zákulisí. Kto bude prvý európsky prezident? Kto bude európsky minister zahraničných vecí? A kto zasadne v Európskej komisii?
Barrosov problém. Ženy
Barroso už dostal 19 odpovedí na kandidátov na budúceho eurokomisára. Česko je medzi tými, ktorí svoj návrh nepodali. Slovensko si vybralo svojho bývalého veľvyslanca v Bruseli Maroša Šefčoviča. Ten je komisárom už teraz. Nahradil Jána Figeľa, ktorý odišiel z Bruselu šéfovať KDH.
Komisári nezastupujú v únii svoju krajinu, ale agendu, ktorú dostanú. Dohliadajú na dodržiavanie európskych zákonov a navrhujú zmeny, aby Európa fungovala všade podobne. Barroso má však jeden veľký problém. Medzi zatiaľ neoficiálne navrhnutými kandidátmi je minimum žien. Európa zostane asi aj preto v rukách mužov.
Na post európskeho prezidenta, stáleho predsedu Európskej rady, ktorý vystrieda premiérov a prezidentov, ktorí sa každý polrok striedali vo vedení únie, je už niekoľko kandidátov. Najhorúcejším bol doteraz Tony Blair, britský expremiér, ktorý sa vyzná v bruselských kuloároch a vo väčšine krajín sveta sa nemusí predstavovať.
O tomto poste sa na summite samozrejme nehovorilo verejne, pretože všetci čakajú, kým Česi ako poslední schvália reformu.
Ale čas tlačí a tak úlohu prevzalo zákulisné rokovanie. Po summite sa zdá, že Blairove šance na zvolenie sú malé. Podľa diplomatických zdrojov sa proti nemu postavilo niekoľko premiérov a dobrú pozíciu nemá ani v Európskom parlamente. Ďalším kandidátom je luxemburský premiér Jean-Claude Juncker. A v hre je aj holandský premiér Jan Peter Balkenende.
Kissingerovská otázka
Revolúcia, ktorú sľubuje Lisabon, však nebude taká veľká, aby odpovedala na známu Kissingerovskú otázku: Komu volať, ak chcem hovoriť s Európou?
Prezident Rady, šéf eurokomise a európsky minister zahraničia sa budú deliť o právomoci. Jeden bude robiť diplomaciu, iný obchod a ďalší politiku s premiérmi únie.
A nakoniec ďalšie rozčarovanie. Slávna otázka nepatrí bývalému šéfovi americkej diplomacie. „Hovoril som s Kissingerom a on tú mýtickú otázku nikdy nevyslovil," na prekvapenie novinárov včera prezradil Barroso.
Čo bude s Európskou úniou ďalej?
Únia by svojho prezidenta a ministra zahraničia mohla mať už o mesiac.
1. Rozhodne český ústavný súd
Už v utorok 3. novembra by mal svoj verdikt o Lisabonskej zmluve vyniesť český ústavný súd. Očakáva sa, že eurozmluvu odobrí.
2. Klaus podpíše Lisabonskú zmluvu
Ak ústavný súd posvätí Lisabon, český prezident Václav Klaus sľúbil, že už žiadne podmienky nebude neklásť. Kedy však zmluvu podpíše a uzavrie tak jej ratifikáciu, nepovedal.
3. Ratifikačné listiny sa uložia v Ríme
Dokumenty o ratifikácii zmlúv únie sa musia depozitovať v Ríme. To platí aj pre Lisabonskú zmluvu. Až potom môže vstúpiť do platnosti. Podľa pravidiel je to prvý deň mesiaca nasledujúceho po depozitovaní poslednej, teda českej ratifikácie.
4. Na zvláštnom summite sa rozdelia sa funkcie
Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy včera povedal, že Lisabon do platnosti vstúpi „nepochybne" do 1. decembra. Už v polovici novembra sa podľa neho možno bude konať špeciálny summit, na ktorom sa obsadia posty prezidenta a ministra zahraničia únie, ktoré zavádza Lisabon.
5. Lisabonská zmluva začne platiť
Už v decembri by únia mala mať svojho prezidenta a ministra zahraničia. Doterajší systém jednotlivých predsedajúcich krajín sa stane viac-menej formalitou. To znamená, že Slovensko bude mať svoje predsedníctvo po Holandsku v roku 2016. Pôjde však skôr len o servis pre stretnutia národných lídrov. Nie všetko Lisabonská zmluva zmení hneď. Zmena pravidiel hlasovania v Rade je napríklad načasovaná až na rok 2014.
Pavol Szalai
Autor: Kateřina Koubová, MF DNES
