NEW YORK, BRATISLAVA. Castrova sestra, dalajlámov brat, ale aj panamský diktátor Manuel Noriega či konžský despota Mobuto Sese Seko. Čo spája týchto ľudí? Všetci boli na výplatnej listine americkej tajnej služby CIA.
Tá má s regrutovaním vplyvných ľudí, z ktorých mnohí stáli na opačnej strane barikády, nemalé skúsenosti.
Aj preto nebola pre zasvätených informácia o tom, že zo CIA si urobil dojnú kravu aj Ahmad Valí Karzaí, brat afganského prezidenta, ničím novým.
Afganský ópiový kráľ
Údajný „biely barón" obchodu s ópiom, ktorý ročne v Afganistane vynesie 4 miliardy dolárov, bol na výplatnej páske americkej tajnej služby podľa denníka New York Times asi osem rokov.
„V Afganistane to bolo verejným tajomstvom už niekoľko rokov," povedala magazínu Time autorka knihy o obchode s ópiom Gretchen Petersová.
Karzaí mal okrem iného pomáhať Američanom verbovať ľudí do polovojenských jednotiek, ktoré v okolí Kandaháru operovali pod vedením CIA.
Ako šéf provinčnej rady v Kandaháre je Valí Karzaí v tejto oblasti synonymom človeka, ktorému veľa vecí prejde, lebo pozná ľudí na správnych miestach. Pre CIA a špeciálne jednotky prenajímal priestory mimo mesta.
„Je naším pánom domácim," povedal vysoko postavený zdroj z armády magazínu Foreign Policy. Američanom tiež pomáhal sprostredkovať stretnutia s ľuďmi z Talibanu, ktorí boli ochotní spolupracovať.
Na oplátku zase jeho brat v kresle prezidenta a zrejme aj muži zo CIA zabezpečili, aby neprišiel o svoj vplyvný post a nepostavili ho pred súd za krytie drogových dílerov, ktorí zase platili jemu za ochranu.
„Ak chcete tajnú informáciu o pochybných machináciách, potrebujete sa zapliesť s pochybnými ľuďmi," citoval Time expertku na národnú bezpečnosť Amy Zegartovú.
Magazín Time píše, že je jasné, že ak chce CIA získať informácie o al-Káide a Talibane, nemôže sa rozprávať s „dobrými chlapcami", pretože tí zväčša nepoznajú tých zlých.
Time však konštatuje, že ak Valí Karzaí naozaj stojí za obchodom s ópiom, z ktorého sú financovaní aj teroristi, potom je otázne, či získané informácie stoja za cenu 53 amerických životov, ktoré si boje v Afganistane vyžiadali len za posledný mesiac.
USA platili aj teroristu
Americká tajná služba využívala systém informácie za prižmúrené oko nielen v Afganistane. Na spoluprácu sa jej za peniaze podarilo nahovoriť aj mnohé vplyvné osoby.
Na jej zozname bol aj prvý prezident Južného Vietnamu Ngo Dinh Ziem, ktorý bol známy diktátorskými maniermi a likvidáciou svojich odporcov či nemecký kancelár a nobelovkár Willy Brandt.
Zrejme najneslávnejším spolupracovníkom CIA bol terorista Luis Posada Carriles, zodpovedný za bombové útoky na Kube, ktorého Spojené štáty síce v roku 2005 zadržali v Texase, ale odmietli ho vydať Venezuele. O dva roky neskôr ho prepustili.
„Jeden z najväčších teroristov na svete žije v Spojených štátoch," vyčítal vtedy Bielemu domu venezuelský líder Hugo Chávez.
