BRUSEL. Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy v piatok po skončení summitu Európskej únie v Bruseli povedal novinárom, že Lisabonská zmluva, ktorá umožní EÚ vybrať si svojho prezidenta a hovoriť jedným hlasom, vstúpi do platnosti 1. decembra.
Podľa Sarkozyho sa v polovici novembra uskutoční ďalší summit, na ktorom sa bude hovoriť o nomináciách na dva rozhodujúce posty, ktoré vzniknú podľa zmluvy - post prezidenta a šéfa diplomacie.
Potvrdil to aj luxemburský premiér Jean-Claude Juncker, podľa ktorého švédsky premiér Fredrik Reinfeldt v Bruseli oznámil, že švédske predsedníctvo začne konzultácie o nomináciách deň potom, ako český prezident Václav Klaus podpíše Lisabonskú zmluvu, čo Klaus prisľúbil.
Klaus je spokojný
Český prezident Václav Klaus je spokojný s formuláciou výnimky z Lisabonskej zmluvy pre Českú republiku, na ktorej sa dohodli lídri Európskej únie. Ako dnes tiež oznámil, ďalšie požiadavky týkajúce sa ratifikácie reformnej zmluvy EÚ už nevznesie.
"S uspokojením som prijal rozhodnutie bruselského summitu, že Česká republika získala významnú výnimku z Lisabonskej zmluvy. Pre Českú republiku tak Charta základných práv EÚ nebude platiť," uviedol Klaus v tlačovom vyhlásení.
Riešenie dohodnuté na summite EÚ podľa Klausa zvýši ochranu ČR pred prelomením Benešových dekrétov a znižuje možnosť ohrozenia právnych istôt a vlastníckych práv českých občanov. "Pokladám dosiahnutý výsledok za maximálny možný a žiadne ďalšie podmienky ohľadom ratifikácie Lisabonskej zmluvy vznášať nehodlám," dodal český prezident.
Fico: Česká výnimka nemá s dekrétmi nič spoločné
Česká republika si v prípade Charty ľudských práv, ktorá je súčasťou Lisabonskej zmluvy, vyrokovala výnimku, ktorá nemá s Benešovými dekrétmi nič spoločné. Na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave to po skončení rokovania Európskej rady konštatoval predseda vlády SR Robert Fico.
"Hoci sme boli presvedčení, že neexistuje žiadny právny vzťah medzi Chartou ľudských práv a Benešovými dekrétmi, ostro sme situáciu sledovali," poznamenal premiér, podľa ktorého sa Slovensko neobávalo Charty ľudských práv, ale toho, že Česko vyrokuje výnimku diskriminujúcu občanov Slovenskej republiky.
V skutočnosti sa však Česká republika podľa Fica rozhodla pridať k tzv. protokolu 30 Lisabonskej zmluvy, ktorý vyníma Českú republiku, Poľskú republiku a Veľkú Britániu z tej časti charty, ktorá garantuje viacero sociálnych práv.
"Prejavil sa vplyv konzervatívnych politikov v Českej republike," vyhlásil Fico, podľa ktorého českí politici nechcú českým občanom garantovať sociálne práva, ktoré sú súčasťou charty. "Je to ich suverénne právo," dodal.
Maďari dohodu vítajú
Maďarské požiadavky týkajúce sa výnimky z Charty základných práv EÚ pre Českú republiku boli splnené v plnej miere. Po skončení dvojdňového summitu EÚ v Bruseli to v piatok povedal maďarský premiér Gordon Bajnai, ktorý predtým nevylučoval, že bude českú výnimku vetovať. Budapešť mala podľa neho celkovo tri požiadavky. Prvou bolo, aby znenie dodatku k Lisabonskej zmluve, ktorej súčasťou je charta, neobsahovalo narážky na kontroverzné Benešove dekréty.
Možnosť ich napadnutia bola pritom deklarovaným dôvodom, pre ktorý český prezident Václav Klaus výnimku požadoval. Ďalšími požiadavkami Maďarska bolo, aby výnimka nepripravila o žiadne práva občanov krajín, kde žije väčšia maďarská menšina, a obsahovala výzvu na čo najskoršiu implementáciu Lisabonskej zmluvy. Budapešť by podľa Bajnaiho nepristúpila na žiadne riešenie, ktoré by nespĺňalo ktorúkoľvek z týchto podmienok.
"Je v bytostnom záujme Európy vrátane Maďarska konečne zaviesť funkčný správny systém," povedal Bajnai. Vyjadril tiež názor, že hlavne vďaka "nátlaku Maďarska" sa vyjasnilo, že Benešove dekréty by nemali mať nič spoločné s Lisabonskou zmluvou. Maďarsko reformný dokument ratifikovalo ako prvý členský štát EÚ.
