BRUSEL. Oznámil to švédsky premiér a úradujúci predseda Európskej rady Fredrik Reinfeldt. Podrobnosti týkajúce sa financovania však budú ďalej riešiť experti.
Podľa Reinfeldta sa podporil cieľ EÚ, aby rozvinuté krajiny ako celok z dlhodobého hľadiska zredukovali emisie skleníkových plynov o 80-95 percent do roku 2050 v porovnaní s úrovňou v roku 1990.
Rovnako existuje zhoda na tom, že rozvojové krajiny budú na opatrenia v rámci boja proti klimatickým zmenám potrebovať ročne 100 miliárd eur do roku 2020. Dovedna 22-50 miliárd eur by malo byť z medzinárodných zdrojov, pričom počas prvých troch rokov bude potrebných 5-7 miliárd eur ročne, aby sa mohlo začať s intenzívnym prijímaním potrebných opatrení.
Členské krajiny tiež podporili návrh Európskej komisie, podľa ktorej má EÚ prispievať ročne sumou 15 miliárd eur. Sporná otázka prerozdelenia tejto finančnej záťaže medzi jednotlivé členské krajiny zostáva však aj po summite nevyriešená a má sa ňou ďalej zaoberať expertná skupina. Skupina nových členských krajín, vrátane Slovenska, vedená Poľskom totiž požadovala, aby sa zohľadnila ich vlastná ekonomická situácia pri rozhodovaní o finančnej pomoci pre rozvojové krajiny.
V rámci EÚ sa však na summite dospelo ku konsenzu v tom, že sa bude zohľadňovať schopnosť platiť u menej prosperujúcich členských krajín, a že finančný príspevok bude v prvej trojročnej fáze na báze dobrovoľnosti.
