Chýbajúci český podpis k Lisabonskej zmluve rozčúlil viaceré krajiny. Slovenský premiér tvrdí, že Klaus blafuje. Aj on však má vlastnú požiadavku.
BRUSEL. Európski lídri sa vo štvrtok dohodli na udelení výnimky z Charty základných práv EÚ pre Českú republiku, ktorou český prezident Václav Klaus podmienil podpísanie Lisabonskej zmluvy. Tlačovú agentúru AFP o tom informoval hovorca českej vlády Roman Prorok.
Účastníci prebiehajúceho summitu EÚ v Bruseli podľa neho schválili dodatok k reformnému dokumentu v podobe, akú navrhlo švédske predsedníctvo dvadsaťsedmičky.
Klaus je spokojný s výnimkou a nebude brániť ratifikácii zmluvy Český prezident Václav Klaus je spokojný s deklaráciou lídrov Európskej únie, ktorá otvára cestu jeho ratifikácii Lisabonskej zmluvy, povedal dnes v Bruseli český premiér Jan Fischer.
"Václav Klaus je uzrozumený s textom (výnimky). Bol informovaný o všetkých úpravách...a nemá s tým problém," povedal Fischer novinárom po tom, ako sa lídri EÚ na summite dohodli na texte.
"Považujem výsledok za dobrý," reagoval čelný Klausov poradca a šéf prezidentskej kancelárie Jiří Weigl. Podľa neho bola jediná požiadavka prezidenta splnená a Klaus už nebude mať žiadne nové podmienky, ktoré by mohli odložiť ratifikáciu Lisabonskej zmluvy.
Fico: Pre Slovensko je dohoda veľkým úspechom Podľa premiéra Roberta Fica sa Slovensku podarilo presadiť text, ktorý potvrdzuje, že neexistuje žiadna súvislosť medzi chartou a Benešovými dekrétmi.
"Dohodli sme výkladové pravidlo tým, že v záveroch rady sú citované niektoré ustanovenia, či už charty alebo Lisabonskej zmluvy, z ktorých jednoznačne vyplýva, že charta sa uplatňuje v členských štátoch EÚ výlučne len vtedy, ak tieto vykonávajú právo únie. Benešove dekréty nie sú právom únie, je to vnútroštátne právo," objasnil premiér.
Dnešnú dohodu považuje šéf slovenského kabinetu za veľký úspech, pretože sa tým Slovensku podarilo dosiahnuť dve veci - definitívne sa vylúči prepojenie charty a Benešových dekrétov a súčasne zostane na Slovensku v platnosti v plnom rozsahu charta.
Summit zatienila Klausova výnimka
Pri štvrtkovej večeri 27 šéfov vlád únie nebolo na jedlo ani pomyslenie. Hlavný program pracovného večera bol Václav Klaus a jeho požiadavka na výnimku z charty ľudských práv Európskej únie.
Mnohých tým popudil. S podmienkou prišiel na poslednú chvíľu a navyše ju oprel o slabý argument. Zmluvu, ktorá má Európu vrhnúť do sveta ako veľmoc i s vlastným prezidentom, dohadovali osem rokov, a stále nie je isté, či prejde.
Niektorí premiéri prišli nahnevaní, že Klaus kriesi tému Benešových dekrétov. Boli pred dilemou, že ak mu vyjdú v ústrety a prikývnu na podmienku, budú za to pykať u vlastných voličov a vysvetľovať, prečo správne neochránili aj ich minulosť.
Fico: Je to Klausova hra To je prípad Slovákov, Maďarov, ale aj Rakúšanov a Nemcov.
„To, čo dnes robí Česká republika, je jej vnútorná záležitosť. To nemá nič spoločné s Benešovými dekrétmi. Nehrajme tu teraz nejakú hru. Pokiaľ sa niekto chce zbaviť charty, nemôže sa tváriť, že ide o nejaký boj o dekréty,“ zavrhol Klausov argument vo štvrtok slovenský premiér Robert Fico.
Európska rada Počas dvoch dní hľadajú európski lídri najmä zhodu:
Šéfovia vlád mali sformulovať českú výnimku z charty. V kuloároch diskutujú o budúcom únijnom prezidentovi
a ministrovi zahraničia. Švédske predsedníctvo chce aj zhodu pred decembrovým svetovým klimatickým summitom v Kodani.
Snaží sa od všetkých vymámiť „výklad“ charty, aby bolo jasné, že sa nevzťahuje na minulosť. Tým by fakticky vytuneloval Klausovu požiadavku.
Veto z Budapešti Maďarský premiér Gordon Bajnai nevylúčil, že by český návrh vetoval. „Požiadavka vzbudila pozornosť vo viacerých krajinách. Lisabonská zmluva sa týka budúcnosti, neotvára zlé chvíle minulosti, ktoré zapríčinili utrpenie miliónov ľudí,“ povedal včera pred večerou, ktorá sa pretiahla do polnoci. „Bude to ťažká diskusia,“ dodal. Summit pokračuje ešte v piatok.
O tom, ako by mala výnimka vyzerať, sa rokovalo za zatvorenými dverami. Do štvrtkového večera nebolo riešenie na svete.
Je možné, že výnimka bude mať dva až štyri odseky. V nich sa bude písať, že sa na Českú republiku nebude vzťahovať charta ľudských práv EÚ a tiež to, že sa výnimka pridá k Lisabonskej zmluve. Zjavne by to bolo pri ďalšom rozšírení únie o Chorvátsko alebo Island.
Slovenský obrat Pred týždňom chcel slovenský premiér Fico českú výnimku vetovať. Podľa nej by inak Bratislava stála v horšom postavení voči prípadným nárokom Nemcov alebo Maďarov, ktorí po vojne prišli o majetok v Československu.
Včera už Fico prišiel s tým, že charta základných práv je natoľko dôležitá, že sa o ňu nechce pripraviť.
„Chceme, aby ľudia na Slovensku tieto práve nielen mali, ale mohli sa ich dovolávať na súde,“ vyhlásil pred pracovnou večerou. Chce však istotu, že Benešove dekréty nové pravidlá neprelomia. Preto v posledných dňoch rokuje so Švédmi, aby sa na terajšej schôdzi, Rade, štátnici uzniesli na „výkladovom pravidle“.
Aj sudetskí Nemci vyzývajú nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú, aby sa k výnimke nepripojila. Včera s ňou rokoval český premiér Jan Fischer ešte pred večerou, ale ako sa dohodli, nepovedal.
Charta nie je nová
Charta základných práv, ktorá vyvoláva spory v únii, v skutočnosti veľa nových práv neprináša. Štáty sa boja skôr jej právnej záväznosti.
1. Historický prielom
Charta základných práv nemá v histórii obdobu. Jediný dokument po prvý raz v dejinách Európskej únie zahŕňa občianske, politické, hospodárske a sociálne práva ľudí na jej území. Pokrýva všetko od pracovných vzťahov, cez bioetiku až po ochranu osobných dát.
2. Málo nových práv
Členovia únie chartu podpísali ešte pred vstupom Slovenska do únie v roku 2000. Väčšina práv, ktoré obsahuje, však nie je nová. Štáty sa k nim zaviazali pred tým v iných dokumentoch.
3. Právna záväznosť
Charta vznikla a bola schválená ako „politická deklarácia“. Do úvahy ju tak môžu brať národné súdy a Európsky súdny dvor v Luxemburgu, nie je však právne záväzná. Tou ju má urobiť až Lisabonská zmluva.
4. Poľská a britská výnimka
Práve pre právnu záväznosť charty sa jej obávajú Poľsko a Británia. Kým Poliaci sa boja, že povedie k legalizácii potratov, Britom prekážajú najmä široko poňaté hospodárske a sociálne práva. Obe krajiny si preto vyjednali výnimku z charty v Lisabonskej zmluve.
5. Česká výnimka
Výnimku z charty požadoval pre Česko aj jeho prezident Václav Klaus. Tvrdí, že na jej základe by si mohli svoje nároky uplatňovať sudetskí Nemci, ktorých Československo na základe Benešových dekrétov po druhej svetovej vojne vysídlilo a znárodnilo im majetok. Českú výnimku však odmietali lídri vložiť do Lisabonu, pretože to by vyžadovalo jeho opätovnú ratifikáciu vo všetkých štátoch. Riešením by bolo zapracovať ju do prístupovej zmluvy ďalšieho nového člena únie, ktorú musia ratifikovať všetky štáty.
Text zmluvy bez dodatkov si môžete prečítať napríklad TU (pdf dokument).
Pavol Szalai
Zdroje: Európsky parlament, BBC
Autor: Kateřina Koubová, MF Dnes
