Keď sa európski lídri stretnú vo štvrtok v Bruseli, neistota zostane. Reformná zmluva únie nebude mať k ratifikácii o nič bližšie.
BRNO, BRATISLAVA. Na utorkové rokovanie českého ústavného súdu čakali európski politici aj médiá so zatajeným dychom. A budú čakať ďalej.
Ústavní sudcovia v Brne na utorkovom verejnom zasadnutí o Lisabonskej zmluve nerozhodli. Rokovanie odročili na budúci utorok. Tajomník súdu Tomáš Langášek napätie trochu uvoľnil, keď sľúbil, že 3. novembra by o súlade eurozmluvy s českou ústavou mali rozhodnúť „veľmi pravdepodobne“. Sotva však uspokojil európskych lídrov, ktorí na summite v Bruseli už plánovali rozdeľovať nové posty, ktoré Lisabon zavádza.
Súd karhal senátorov
Česko je posledným z 27 členov Európskej únie, ktorý jej reformnú zmluvu neratifikoval. Chýba podpis prezidenta Václava Klausa. Ten ju však podľa zákona nemôže podpísať skôr, ako ju odobrí ústavný súd. A ten bude teraz o ústavnej sťažnosti na Lisabon uvažovať ďalší týždeň.
Možné scenáre
Český ústavný súd zrejme
o Lisabone rozhodne 3.11.
Ak ho odobrí, čo je najpravdepodobnejšie, chýbať bude už len podpis prezidenta Klausa.
Ak ho zamietne, Česko bude čeliť obrovskému tlaku únie, aby si zmenilo ústavu. To môže trvať mesiace.
Súd však naznačil, že zdržanie nespôsobil on. Keď českí senátori v utorok predstavili doplnenie svojej sťažnosti, pokarhal ich. „Toto rokovanie je na okraji obstrukčného rokovania, času už bolo dosť,“ povedal šéf súdu Pavel Rychetský. Trenice spôsobila aj námietka senátorov, že Rychetský je zaujatý, pretože sa stretol s nemeckým veľvyslancom. Narážali na to, že Česko čelí v únii tlaku, aby zmluvu ratifikovalo čo najskôr.
Sudcovia námietku zamietli. Potom už nasledovali argumenty oboch strán. Senátor Oberfalzer tvrdil, že úniu Lisabon zmení na „zárodok federácie“. Prekážalo mu zrušenie veta pri rozhodovaní o záležitostiach únie aj základ na budovanie spoločnej obrany.
Na rovnakej strane stál zástupca euroskeptického prezidenta Klausa. Lisabon podľa neho úplne mení povahu európskej integrácie. „Máme sa vzdať postavenia suverénneho štátu,“ povedal Aleš Pejchal. Eurozmluvu naopak bránil minister pre európske záležitosti Štefan Füle s tým, že ústave neodporuje.
Kým Václav Klaus sústavnou kritikou Lisabonu k výnimke vždy akosi smeroval, Robert Fico a jeho bláznivá koalícia urobili z prijatia európskej zmluvy konské dostihy, v ktorých za celý čas nezaznela ani jedna hláska k veci. Ani k Benešovi. Čítajte viac v komentári Petra Schutza: S Benešom v negližé
Väčšina právnikov si podľa agentúry Reuters myslí, že súd dá nakoniec za pravdu vláde. Sťažnosť senátorov na jednotlivé časti Lisabonu už vlani odmietol. Českú vládu však už teraz trápi iná vec. Summit únie, ktorý sa začína vo štvrtok.
Stredoeurópske trenice
Bude sa tam snažiť vyjednať výnimku z Charty základných práv, na ktorú sa Lisabon odvoláva. Klaus ju totiž naformuloval ako podmienku pre podpísanie Lisabonu. Bojí sa, že na základe charty sudetskí Nemci budú žiadať majetky zhabané na základe Benešových dekrétov.
Švédske predsedníctvo únie už avizovalo, že je otvorené politickej deklarácii, podobne sa vyjadril aj Klaus.
Kartami i tak môžu ešte zamiešať Slovensko a Maďarsko. Slovenské ministerstvo zahraničia žiada, aby sa pri výnimke pamätalo aj na Bratislavu, maďarské zase odmieta, aby sa v Lisabonskej zmluve spomínali Benešove dekréty.
