Londýn 8. apríla (TASR) - Pred športovými zápasmi, dostihmi i divadelnými predstaveniami sa v Británii v týchto dňoch hrá hymna a diváci i účinkujúci uctievajú pamiatku kráľovnej matky minútou ticha. Po celej Británii budú až do utorkového pohrebu viať britské vlajky spustené na pol žrde.
Kráľovské trúchlenie prebieha so všetkou pompou, veď matka Alžbety II. patrila po celý život k najobľúbenejším členom panovníckej rodiny, okrem toho predstavovala ilúziu kontinuity, ohnivka medzi dávno zaniknutým svetom viktoriánskeho impéria, v ktorom kráľovský majestát bol kráľovským majestátom.
Napokon narodila sa rok pred smrťou kráľovnej Viktórie, pred začiatkom moderného sveta počítačov, ale i médií, pre ktoré je kráľovská rodina predovšetkým zdrojom škandálov. Možno práve preto sú všetky fázy pohrebu takým veľkolepým divadlom, aké Británie nezažila od pohrebu Winstona Churchilla v roku 1965, a od svadby princa Charlesa a princeznej Diany pred 21 rokmi.
Premiér Tony Blair po smrti kráľovnej matky odvolal dokonca poslancov z veľkonočných dovoleniek na mimoriadne zasadanie parlamentu. Tento krok je veľmi nezvyčajný, parlamentné prázdniny sa spravidla takto prerušujú len vtedy, keď krajine hrozí vojna alebo v prípade prírodnej katastrofy.
Líder Novej Labour Tony Blair znovu zopakoval "mantru", ktorá dominovala uplynulému týždňu: Kráľovná matka bola po celé uplynulé storočie súčasťou života všetkých národov Británie, bola pre ne inšpiráciou, a to najmä vďaka svojmu zmyslu pre povinnosť.
"Ale musíme si ju zapamätať aj pre jej zmysel pre humor a životnú energiu, pre to, čo robila, či už rozdávala zelené trojlístky Írskej stráži na deň svätého Patrika, alebo keď sa oddávala svojej celoživotnej vášni pre dostihy. Nielenže sama plne vychutnávala svoj život, ale pomáhala v tom i ostatným. Jej vitalita dávala nádej starým ľuďom v celej Británii," poznamenal Blair.
Vystúpenia politikov mali - rovnako ako pri iných podobných obradoch v parlamente - v podstate rituálnu podobu. Poslanci labouristov, konzervatívcov, liberálnych demokratov, nacionalistických strán a strán Severného Írska jednohlasne spievali ódy na mŕtvu kráľovnú.
Oveľa emotívnejšie však vyznelo vystúpenie princa Charlesa: "Vedel som, čo moja drahá babička znamenala pre ostatných, a nakoľko obohacovala ich životy, bola to inštitúcia sama o sebe."
Ale potom pokračoval v osobnom tóne, ktorý u členov kráľovskej rodiny nie je ani zďaleka bežný. "A pre mňa znamenala všetko, a ja som sa desil tohto okamihu, rovnako ako veľa iných. Zbožňoval som ju už od detstva. Jej domovy boli vždycky plné zábavy, smiechu a citov. Naučil som sa od nej veľa vecí, ktoré majú v mojom živote obrovskú hodnotu. Zo všetkého najviac videla komické stránky života, smiali sme sa tak dlho, až sme z toho plakali."
Aj obyčajní Briti k nej mali po celý život neobyčajne vrelý vzťah. Považovali ju zrejme za zástupkyňu ľudí v kráľovskej rodine, pravdepodobne vďaka jej odvahe počas druhej svetovej vojny, keď neopustila bombardovaný Londýn a delila sa s ľuďmi o všetky vojnové útrapy. Preto Briti tak ľahko akceptovali jej slabšie stránky, napríklad to, že si rada vypila.
Smrť kráľovnej matky však vyvoláva rad otázok, v neposlednom rade, čo to bude znamenať pre budúcnosť monarchie? Kráľovná matka bola posledným článkom, ktorý spájal súčasnú monarchiu s monarchiou viktoriánskeho typu. Pre hŕstku republikánov v Británii jej odchod signalizuje nové príležitosti. Ale majú šancu na úspech?
"Som presvedčený, že kráľovská rodina bude musieť riešiť veci, ako je otázka zoštíhlenia monarchie, že si bude musieť uvedomiť, že krajiny ako Nórsko alebo Švédsko môžu mať monarchiu bez všetkých tých ceremónií. Pripúšťam, že republikánske argumenty nemajú tú správnu váhu. Briti sú veľmi konzervatívni, a predstava, že by v referende hlasovali proti monarchii a pre nejakého voleného prezidenta je jednoducho smiešna. Je to len fantázia a mrhanie časom," uviedol redaktor ľavicového denníka Guardian Hugo Young.
