BRASILIA, BRATISLAVA. História juhoamerických krajín druhej polovice 20. storočia je plná vojenských prevratov, politických vrážd a zmiznutí odporcov. Vojenské vlády tvrdili, že prísnou diktatúrou ochraňujú krajinu pred komunistickou hrozbou. Medzi najmiernejšie podobné režimy patrila brazílska.
Pomerne mierna junta Oveľa tvrdšie a krvavejšie boli junty v susednej Argentíne a Čile, obete sa tu počítali na tisíce. Nástupcovia pri moci však po ich páde vyšetrili zločiny a vinníkov postavil pred súd. Na rozdiel od Brazílie.
Brazílska junta
vládla v rokoch 1964 až 1985, takmer 500 ľudí zavraždila, ďalšie tisíce mučila alebo vyštvala z krajiny, obeťami boli najmä komunistickí odporcovia, páchateľov chráni amnestia.
To sa rozhodla zmeniť vláda ľavicového prezidenta Luiza Inacia Lulu da Silva, ktorej niektorí členovia osobne pocítili tvrdosť vojenského režimu. Po 24 rokoch vytvorí Komisiu pravdy, ktorá vyšetrí vládnutie junty v rokoch 1964 až 1985.
Páchateľov všetkých politických a „súvisiacich zločinov“, teda politické špičky aj disidentov, očistila amnestia z roku 1979. Lídrov junty preto za zločiny nesúdili. Podrobnosti o komisii, jej zložení a právomociach zatiaľ nie sú známe, podľa BBC by prezident mal jej vytvorenie oficiálne oznámiť začiatkom decembra.
Lulu k tomuto kroku motivoval fakt, že viaceré obete junty alebo ich pozostalí sa začali obracať na medzinárodné súdy. Vláda už začala kampaň, v ktorej ľudí vyzýva, aby poskytli dokumenty alebo informácie z tohto obdobia, píše BBC.
Nejednotná vláda Aj samotná vláda je však v tejto otázke nejednotná. Minister obrany Nelson Jobim tvrdí, že snaha hľadať vinníkov už nie je pátraním po pravde, ale „odplatou“. Prácu komisii skomplikuje aj nedávno prijatý zákon, podľa ktorého môže vláda citlivé dokumenty utajovať až 60 rokov. Bez zverejnenia sa komisia ďaleko nepohne, varujú odborníci.
