BRNO. Český ústavný súd v Brne si dnes vypočul záverečné prejavy zúčastnených strán a verejné pojednávanie vo veci ústavnosti Lisabonskej zmluvy prerušil až do utorka 3. novembra, kedy pravdepodobne vynesie svoj nález.
Oznámil to predseda ústavného súdu Pavel Rychetský s tým, že zasadanie sa začne o 9.00 hodine ráno.
Prerušenie pojednávania na celý týždeň znamená aj to, že ÚS sa k sťažnosti senátorov vráti až po tom, ako sa uskutoční stretnutie Európskej rady a bude známe, ako si EÚ poradila s novou podmienkou prezidenta Václava Klausa ohľadne výnimky pre ČR z platnosti Listiny základných práv EÚ.
Na Ústavnom súde ČR dnes z úst senátora za ODS Jiřího Oberfalzera a advokáta Jaroslava Kubu, ktorý zastupuje 17 senátorov-sťažovateľov, zaznelo množstvo argumentov za to, aby sudcovia vyhlásili nález, že Lisabonská zmluva odporuje českej ústave. Rovnako tak zneli opačné argumenty zo strany vlády, podľa ktorej Lisabonská zmluva českej ústave neodporuje.
Lisabonská zmluva zásadným spôsobom mení fungovanie EÚ, a preto zásadným spôsobom mení aj postavenie Českej republiky v budúcej EÚ, tvrdil senátor Oberfalzer a vytýkal reformnej zmluve zníženie rozhodovacích právomocí českých ústredných orgánov a oklieštenie českej štátnej zvrchovanosti.
Ak by sme mali prijať tézu ústavného súdu, že EÚ zostáva aj naďalej spoločenstvom zvrchovaných štátov, potom tvrdíme, že ide o spoločenstvo prinajmenšom s posilnenými federálnymi prvkami, ak nejde priamo o zárodok federácie, tvrdil senátor.
Zástupca vlády, minister pre európske otázky Štefan Füle, pred ÚS opakovane vyslovil obavu, aby sa sťažovatelia neuchyľovali k obštrukciám, ktorými by mohli odďaľovať rozhodnutie súdu alebo vznášať opakované výhrady. Privítal by preto presne stanovenie procedurálnych pravidiel do budúcnosti, ale aktuálne aj to, ak by ÚS celú Lisabonskú zmluvu označil za konformnú s českým ústavným poriadkom.
Verejné pojednávanie na ÚS v Brne dnes prinieslo tri prekvapenia. Najprv právny zástupca navrhovateľov obvinil spravodajcu návrhu a zároveň predsedu ÚS Pavla Rychetského, že je predpojatý, pretože pred niekoľkými týždňami sa stretol s nemeckým veľvyslancom, ktorý sa údajne zaujímal o ďalší osud Lisabonskej zmluvy. Sudcovia ÚS však tento podnet po porade odmietli.
Druhým prekvapením bolo, že ÚS si od vlády vyžiadal uznesenie z 13. decembra 1995, ktorým vláda žiadala vtedy predsednícke Taliansko o prijatie ČR do EÚ. Predsedom českej vlády bol vtedy Václav Klaus. ÚS zatiaľ nijako nespresnil, prečo si toto uznesenie vyžiadal.
Tretím prekvapením bolo nové doplnenie ústavnej sťažnosti zo strany navrhovateľov. Tí sprvu žiadali ÚS, aby predniesol akýsi výklad Lisabonskej zmluvy a jej súladu či nesúladu s českou ústavou. Teraz senátori vyslovene žiadajú v jednotlivých bodoch, aby ÚS konštatoval, ktoré vymenované časti Lisabonskej zmluvy odporujú konkrétnym článkom ústavy. Predseda ÚS na toto v poradí už druhé doplnenie ústavnej sťažnosti senátorov verejne reagoval ostrou poznámkou, že to považuje už takmer za obštrukciu.
Ústavný súd si s tým poradí, ale nemôže si odpustiť poznámku, že toto konanie hraničí s obštrukčným konaním, povedal predseda ÚS Rychetský.
