Ako prvý príslušník hrdej dynastie spojil do spoločného štátu tri najvýznamnejšie stredoeurópske mocnosti. V plejáde kráľovských mien uhorskej histórie však ostal prakticky neznámym. Rakúsky vojvoda, uhorský, český, chorvátsky a nemecký kráľ Albrecht Habsburský zomrel 27. októbra 1439, pred 570 rokmi.
„Priateľ je najlepším majetkom života,“ znelo heslo panovníka, ktorý bol podľa svedectiev súčasníkov spravodlivým a láskavým. Tento cieľavedomý muž mocnej postavy, tmavej pokožky a havraních vlasov si však mimo rodného Rakúska nikdy nezískal veľkú obľubu. Azda aj preto, že okrem rodnej nemčiny sa nenaučil ani len po latinsky.
Nechuť k češtine a maďarčine neprekonal ani v čase, keď krátko pred smrťou svojho svokra Žigmunda Luxemburského už tušil, že získa koruny v štátoch týchto národností. Fakt, že oplýval náboženskou toleranciou a mal sympatie bigotných katolíkov, ale aj umiernených, mu vôbec nepomohol.
Viedenská pýcha
Albrechtovou baštou bola Viedeň, odkiaľ po smrti oboch rodičov už ako 14-ročný riadil Rakúske vojvodstvo. A to veľmi citlivo a úspešne. V obkolesení skúsených radcov zreformoval súdnictvo, povzniesol cirkev a niekoľkoročným potláčaním prieniku husitského učenia sa zaslúžil o jeho, ale aj o svoje medzinárodné uznanie.
Albrecht Habsburský Najnovsie spravy
Narodil sa 10. augusta 1397
vo Viedni. Bol synom rakúskeho vojvodu Albrechta IV. Ako 14ročný sa dostal na čelo Rakúskeho vojvodstva. V roku 1437 sa stal uhorským kráľom. Zomrel 27. októbra 1439 v dedinke Neszmély pri Komárne.
Na uhorský a český trón, čím spečatil svoj trojkorunový honor, sa dostal vlastne náhodou. Mohol zaň poďakovať svojej manželke Alžbete, ktorej otec Žigmund Luxemburský sa zaviazal, že ak nesplodí mužského potomka, odkáže všetky dynastické práva jej. Ešte predtým, v roku 1411, jej však za snúbenca už ako dvojročnej určil práve Albrechta. A javilo sa to ako dobrý ťah. Spečatením ich manželského zväzku sa zavŕšili snahy spojiť dva významné rody a vytvoriť mohutný štát v strednej Európe s vyhliadkou na rozhodujúci mocenský podiel na kontinente.
Problémoví Uhri
Po smrti svojho svokra Žigmunda sa Albrecht okamžite porátal s jeho nenávidenou vdovou Barborou. Zároveň uhorským stavom slávnostne prisľúbil, že zruší zdanenie cirkvi a zamedzí prienik cudzincov do ich štátnych zložiek. Lenže keď v snahe zabezpečiť si súhlas i finančnú a vojenskú účasť tamojšej šľachty v boji proti Turkom prišiel do Budína na krajinský snem, v meste vypukli veľké národnostné nepokoje. Uhri, rozdráždení prítomnosťou obrovského množstva po nemecky hovoriacich dvoranov, začali krvilačne zabíjať nemecké obchodnícke a remeselnícke rody už stáročia usadené na brehoch Dunaja.
Albrecht sa tak namiesto zhromažďovania vojenských légií proti Turkom musel podrobovať nariadeniam vášnivým Uhrom, čo sa napokon vypomstilo celej krajine. Po tom, čo srbský despota Juraj Brankovič mladší definitívne prestal veriť v uhorskú pomoc, ponúkol v auguste 1439 tureckému sultánovi Muradovi II. kapituláciu Smedereva neďaleko Belehradu. Krasojazda Turkov a ich prienik k hraniciam monarchie sa mohli začať. Boli bližšie ako kedykoľvek predtým.
Smrť na nosidlách
Bojom opantaný Albrecht vtedy ešte netušil, že pred sebou má už len dva mesiace života. Z pôvodného 25-tisícového vojska, nečinne postávajúceho na brehoch Dunaja, mu aj z dôvodu epidémie červienky a hlavne zo strachu pred tureckou presilou v tábore postupne ostala len sotva pätina. A aby toho nebolo málo, panovník po konzumácii melónov ťažko ochorel, a keď už nevládal ani vysadnúť na koňa, prikázal, aby ho na nosidlách preniesli do Rakúska, kde by sa nadýchal čerstvého alpského vzduchu.
V predtuche najhoršieho ešte štyri dni pred smrťou spísal testament. V ňom stálo, že ak jeho tehotná manželka Alžbeta porodí syna, má sa tento právoplatný dedič pod výchovou príbuzných a tútorov natrvalo usadiť v Bratislave. Albrechtov skon v dedinke Neszmély neďaleko Ostrihomu priniesol jeho o štyri mesiace neskôr narodenému synovi Ladislavovi onen všeobecne známy prídomok Pohrobok.
Zajtra: Asterix oslavuje päťdesiatku
