ÚSTÍ NAD LABEM. Tri prázdne bytovky so zadebneným oknami, hŕstka domov s trávou na streche a opodiaľ nablýskaný autosalón BMW.
Matičná ulica v Ústí nad Labem sa za desať rokov zmenila na nepoznanie. Zo symbolu rasizmu neďaleko nemeckých hraníc na západe Česka zostal len dvor zarastený burinou a obhádzaný odpadkami.
Žiadna stopa nezostala ani po múre, ktorý mal oddeliť Rómov od Nerómov a stotisícové mesto tak dostal na titulky svetových médií.
Časť z neho funguje ako súčasť oplotenia ústeckej zoo, zopár dielcov si zobralo miestne múzeum. Odišli aj problémy v spolužití. Na opačný koniec mesta.
Stačilo ho obehnúť
Pred desiatimi rokmi to tu, podobne ako dnes v Ostrovanoch na východe Slovenska, vrelo. Miestni politici zvolili rovnaké riešenie.
FOTO: SME - PAVOL FUNTÁL
„Postavíme štyri metre vysoký múr, ktorý nás ochráni pred neplatičmi nájomného," oznámil primátor Ústí v máji 1998. V októbri 1999 sľúb naplnil.
Prípad si však všimol aj Brusel a začal prevládať strach, že pre plot na Matičnej sa Česko nedostane do Európskej únie.
Po šiestich týždňoch sa samospráva nechala presvedčiť. Tlakom vlády a za sľub desať miliónov korún do mestského rozpočtu. Plot, ktorý sa medzitým stal symbolom segregácie, v noci potichu rozobrali.
Starostka ústeckých Neštěmic, ktorej predchodca ho nechal postaviť, hovorí, že múr svoj účel i tak neplnil.
„Oni sa aj tak pohybujú všade," mávne Liana Wagnerová rukou s narážkou na rómske deti, ktorým mal plot zabrániť v rušení starousadlíkov. Plot dlhý len zopár desiatok metrov im stačilo obehnúť.
Hodina bez gandže
Po páde múru sa ulica vyprázdnila. Najprv odišli starousadlíci, ktorých domy za peniaze od vlády mesto odkúpilo. Rómom v bytovkách zase radnica prestala predlžovať nájomné zmluvy. Zostali len dve rodiny.
FOTO: SME - PAVOL FUNTÁL
Samé však nie sú. Na opačnej strane cesty, hneď vedľa opustenej zamrežovanej policajnej stanice, vzniklo podprahové centrum mimovládnej organizácie Človek v tiesni.
V klube Nový svet trávia svoj voľný čas sociálne vylúčení. Teda Rómovia. Zmyslom Nového sveta je podľa jeho riaditeľky Aleny Malátovej vytrhnúť deti zo začarovaného kruhu biedy a závislostí, ktoré pohlcujú rómske rodiny, a venovať im trochu pozornosti.
Deti jej rodičia spočiatku zverovali neochotne, teraz ich k nej po škole chodí aj dvadsať. „Je tu priestor a svetlo, čo pre ne nie je normálne," vysvetľuje Malátová. Klub je skromne vybavený, najcennejšie sú počítače.
„Aj tá hodina, keď nehúlia za bukom gandžu, je dobrá," dodáva.
Väčšina z klientov klubu však nepochádza Neštěmic, ale z Nových Předlic. „Matičná je symbol, ale Předlice sú časovaná bomba," myslí sa Malátová. Práve tam sa mnohí z Rómov z Matičnej presťahovali.
Poznačení z Matičnej
Stigma na nich však zostala. Terénny pracovník Člověka v tísni Jan Vašat tvrdí, že Rómovia z Matičnej sa zamestnávajú ťažšie. „Aha, vy ste z Matičnej? My už sme to obsadili," vysvetľuje, ako to funguje.
Heslom dňa v celých Předlicích, kde je 90 percent obyvateľov sociálne vylúčených, však nie je práca, ale úžera.
Prejavuje sa to napríklad tak, že majiteľ jednej z ubytovní známy ako Prasečák, jazdí na Chevrolete. Miestni štvrť nevolajú inak ako geto.
Hrozí múr Předliciam? Starostka Wagnerová krčí plecami: „To by ste museli oplotiť celú štvrť." Hoci múr nič nevyrieši, pre Slovákov má pochopenie. „Nemáme rovnaký meter na každého, ľudia sú právom naštvaní," hovorí.
„Každý múr je hlúposť," tvrdí aktivistka Malátová, „to len ľudia nevedia, ako ďalej, a upozorňujú na to štát".
Čo sa podľa nej vypláca, je investícia do detí. „Je povinnosťou väčšinovej spoločnosti vyjsť im v ústrety, aby splnili, čo sa od nich požaduje," myslí si Malátová. Za niekoľko rokov, čo pracuje v klube, sa jej ešte nič nestratilo.
Neštěmičan, ktorého prezývajú Dědek, by bol múr na Matičnej nechal. Baník pred dôchodkom sa sťažuje, ako naňho Rómovia v Neštěmiciach strieľali kamienky. „Tí mladší už začínajú byť lepší."
Múr problém len zväčšuje
Ploty sú susedským problémom, hovorí pre SME česká exministerka pre menšiny DŽAMILA STEHLÍKOVÁ.
Čo si myslíte o stavaní múrov pred Rómami?
„Je to symbol segregácie. Ak politik pristúpi v obci na niečo také, je buď populista, alebo nezvláda problémy. Lepšie je hľadať riešenie v spolupráci s komunitou, robiť premyslenú bytovú politiku, spolupracovať s mimovládkami. To sa deje na Matičnej. Múr problém nevyrieši, len ho eskaluje."
Má ísť starosta proti vlastným, ak chcú múr?
„Starosta by sa mal s ľuďmi zísť. A vyplatí sa pozvať aj rómskych zástupcov, ktorých komunita poslúcha. Ak si starosta myslí, že múrom sa to vyrieši a budú ticho, nebudú. Oni budú preliezať, budú problémy, medializácia. V Chomutove, kde žijem, sú problémy spolužitia s toxikomanmi. Tých ľudí nemôžete odizolovať. Treba individuálne pracovať s rodinami a riešiť spory. Inak to je symbol, ktorý ľuďom nepomôže."
Čo znamená, keď sa v Česku povie Matičná?
„Je to susedský problém. Najhoršie je, že ho nespôsobujú miestni. Problém sú návštevy zo Slovenska, ktoré nectia krehkú rovnováhu. To je aj prípad Matičnej."
Pavol Szalai
