Kým kedysi bol rozvod či rozchod dvoch ľudí nevyhnutne škandálom, dnes už ho verejnosť vníma len okrajovo. Je vždy tragédiou – ale takou, s ktorou sa väčšina naučila žiť. Citlivejšie vníma spoločnosť rozchody iba vtedy, ak ide o populárnu, verejne činnú osobu.
Rozchod vo svete šoubiznisu sa pripisuje bohémskemu spôsobu života a exhibicionistickým postojom či prostrediu, vo svete biznisu peniazom a vo svete politiky pocitu moci. Psychológovia potvrdzujú, že tieto svety sú pre rodinu rizikovým prostredím.
Medzi politikmi pritom nie je viac rozvedených ako v bežnej populácii. Sú však na očiach verejnosti, a preto sa o tom viac vie. Títo ľudia sa stávajú stredobodom pozornosti, a nie každý dokáže takéto situácie zvládnuť.
Psychoterapeutka Karin Brániková o tom hovorí: „Vstup do politiky je zásadné a vážne životné rozhodnutie. Mení aj život blízkych. Je preto dobré prediskutovať ho s ľuďmi, ktorých životy to ovplyvní. Rozhodnúť sa však aj tak musí každý sám. Rozdiel je v tom, že politici sú viac či menej pod drobnohľadom verejnosti. Pod týmto tlakom sa veci často komplikujú.“
Takým tlakom môžu byť aj médiá – vedia, že verejnosť zaujímajú nielen profesionálne názory politika, ale aj ich súkromie. Tu je psychológ na strane verejnosti: „Korektný politik by si nemal dovoliť povedať – Toto sa ma nepýtajte, toto nesúvisí s mojou prácou, do toho vás nič nie je. Pretože na tom, aký politik je, ako funguje, aké ma zásady, stojí veľa iných osudov.“
Napriek tomu je Brániková presvedčená, že problémy rodín politikov a rodín bežných občanov sú podobné. „Aj keď, politici sa ocitajú v exponovanejších situáciách, a nie každý dokáže takéto situácie zvládať.“
To, čo je u politikov markantnejšie, je ich pocit nenahraditeľnosti. „Tento pocit má korene v detstve, keď dieťa stretáva v očiach svojej matky obdiv a absolútnu lásku. Predstava vrátiť sa do čias, keď sa celý svet točí len okolo vás, je potom lákavá.“
Autor: rom
