SARAJEVO.
Zo zodpovednosti za genocídu v Srebrenici je obvinený vtedajší bosnianskosrbský prezident Radovan Karadžič, ktorého proces by sa mal v Haagu začať v pondelok 26. októbra. Enkláva, ležiaca hlboko vnútri prevažne Srbmi obývaného územia na východe Bosny, bola pod dlhotrvajúcim1 obliehaním do 11. júla 1995. Vtedy ju obsadili bosnianskosrbské jednotky pod vedením generála Ratka Mladiča.
Po rozpade Juhoslávie a vyhlásení nezávislosti Bosny bola Srebrenica jedným z niekoľkých bosnianskych miest, vyhlásených za bezpečnú zónu OSN. V čase, keď Mladičovi vojaci vtiahli do enklávy, bola pod ochranou 6000-členného holandského mierového práporu. Bosnianskosrbské jednotky po obsadení Srebrenice oddelili mužov od žien a detí a postupne zabili približne 8000 moslimských mužov a chlapcov.
Otázka, či boli Holanďania len ľahostajní alebo tvárou v tvár bosnianskosrbským silám bezmocní, je odvtedy témou prudkých debát v Holandsku aj v zahraničí.
Holanďania opakovane tvrdili, že OSN ich ani neoprávnila, ani nevystrojila na to, aby moli pre miestnych obyvateľov urobiť viac. Štúdia holandského ministerstva obrany v roku 1998 tento postoj potvrdila.
V štúdii OSN z roku 1999 sa uvádza, že Bezpečnostná rada OSN mala podniknúť "rozhodnejšie a efektívnejšie akcie", aby zabránila masakre. Mierové sily OSN by už nikdy nemali byť nasadené tam, kde nie je v platnosti prímerie alebo mierová dohoda, konštatovala štúdia.
Nezávislé vyšetrovanie holandského Národného inštitútu pre vojnovú dokumentáciu v apríli 2002 obvinilo holandskú vládu a armádu z nasadenia vojakov bez adekvátneho výcviku a výzbroje. Vtedajšia holandská vláda rezignovala. Neskoršie parlamentné vyšetrovanie potvrdilo závery inštitútu.
Podľa Karadžiča je všeobecne prijatý oficiálny počet obetí masakry v Srebrenici je prehnaný. Karadžič to povedal v júli na predbežnom pojednávaní pred haagskym tribunálom.
"Sme presvedčení, že ide o mnohonásobné nadsadenie," uviedol Karadžič a naznačil, že skutočný počet obetí je nižší o niekoľko tisíc. Karadžič bol počas vojny v Bosne prezidentom Republiky Srbskej a preto čelí obvineniam zo zodpovednosti za vraždy.
V súvislosti s masakrou v Srebrenici požiadal o prístup k dôkazovému materiálu a o zverejnenie "správneho zoznamu obetí". Karadžič uviedol, že viacero z 8000 obetí bolo zabitých počas vojny v iných častiach krajiny i mimo nej, alebo je v skutočnosti nažive.
"Všetko, čo bolo doteraz prezentované v súvislosti so Srebrenicou, je nepresné," vyhlásil. Karadžič pripomenul, že sa hovorí o ôsmich až desiatich tisícoch obetí v Srebrenici, pochovaných je však 3000, z ktorých experti odoberú reprezentatívnu vzorku DNA v rozsahu desiatich percent.
"Toto je posledná príležitosť, aby sa potvrdila pravda o tom, čo sa v skutočnosti stalo počas vojny v Bosne a Hercegovine a Srebrenici," dodal Karadžič. Ako spresnil, chce, aby experti preskúmali 300 analýz DNA zo zoznamu obetí. "Obhajoba môže sľúbiť, že presne v tomto segmente identifikácie bude mnoho prekvapení," podotkol.
"Ak sa počas analýzy týchto vzoriek vyskytnú značné nezrovnalosti, budeme žiadať všetky analýzy a potom uvidíme, ako bude vyzerať pravda o Srebrenici," uviedol vtedy Karadžič.
