PRAHA.
Sudca Cepl rozhodoval o žalobe skupiny vysokých predstaviteľov českej justície na bývalú najvyššiu štátnu zástupkyňu Mariu Benešovú, ktorá ich pre neštandardné zásahy do korupčnej kauzy Jiřího Čunka verejne označila za justičnú mafiu. Sudca vtedy žalobu zamietol a konštatoval, že Benešová sa vyjadrila síce neobratne, ale pravdivo.
Vrchný súd nariadil nové prerokovanie prípadu na úrovni mestského súdu, ale bezprecedentne pripojil poznámku, že to má dostať iný sudca než Vojtěch Cepl mladší. Podľa Benešovej tým Vrchný súd porušil jej ústavné práva.
Ústavný súd dnes svoj verdikt zdôvodnil okrem iného aj tým, že ak by o veci rozhodoval iný sudca než ten, ktorý mal prípad na začiatku, prípadný úspech žaloby sťažovateľov voči Benešovej by to znehodnotilo.
Zamotaný prípad
Korupčná kauza bývalého predsedu KDU-ČSL a bývalého vicepremiéra Topolánkovej vlády Jiřího Čunka sa nikdy na súd nedostala a je právoplatne odložená ad acta, ale napriek tomu naďalej zamestnáva české súdy. Nedávno sa ku kauze vyjadroval aj Najvyšší súd ČR, ktorý dospel k záveru, že presúvanie prípadu medzi rôznymi štátnymi zastupiteľstvami bolo nezákonné. Tento verdikt však má iba akademický význam, pretože prípad je odložený.
Bývalá najvyššia štátna zástupkyňa Marie Benešová kvôli kauze Čunek verejne obvinila svoju nástupkyňu Renatu Veseckú, žalobcu Arifa Salichova, exministra spravodlivosti Pavla Němca a niekoľko ďalších predstaviteľov justície z nedovolených zásahov do prípadu a označila ich za príslušníkov českej "justičnej mafie". Menovaní sa totiž opakovane neverejne stretávali, radili, a intervenovali u štátnych zástupcov, aj keď na to nemali právo.
Politické zásahy
Kauza Čunek ohrozovala existenciu vlády Mirka Topolánka a špekulovalo sa, že impulz k nátlaku na justíciu, aby kauzu ututlala, prišiel od premiéra. Ten to však opakovane poprel a žiaden priamy dôkaz proti Topolánkovi nikto nepredložil. Vláda mala v parlamente iba tesnú väčšinu a Čunek ako predseda koaličnej KDU-ČSL hrozil, že ak bude musieť vládu opustiť, jeho strana z koalície vystúpi. To by znamenalo ohrozenie činnosti kabinetu, prípadne aj jeho pád.
Čunek podľa polície prijal v roku 2002, ešte ako starosta Vsetína, polmiliónovú úplatok od miestnej stavebnej a realitnej firmy. Jeho kauza sa vyvíjala štandardne iba do momentu, keď z polície prenikli do médií správy, že prípad je už tesne pred uzatvorením a bude odoslaný k súdu.
To by znamenalo, že trestne stíhaný Čunek bude musieť vládu opustiť. Do prípadu ale zasiahlo Najvyššie štátne zastupiteľstvo a preložilo ho do iného mesta a k inému štátnemu zástupcovi. Ten už po niekoľkých dňoch obvinil kriminalistov, že vyšetrovali nesprávne a nariadil prípad odložiť. Interné vyšetrovanie neskôr žiadne previnenie kriminalistov nepotvrdilo, ale kauza údajného úplatku sa skončila prekvapivým záverom, že inkriminovaný skutok sa nestal. V Čunkov prospech svedčili aj svedkovia, ktorých svedectvo polícia neskôr vyvrátila a následne ich stíhala pre krivú výpoveď.
