Moskva 7. apríla (TASR) - Trinásť rokov uplynulo od tragickej havárie sovietskej jadrovej ponorky Komsomolec v neutrálnych vodách v Nórskom mori Severného ľadového oceánu. Silný požiar a následné potopenie sa neovládateľnej ponorky si vyžiadali 42 ľudských životov.
Nehoda ponorky K-278 Komsomolec a havária ponorky Kursk, ku ktorej došlo o desať rokov neskôr, majú mnoho spoločného: v oboch prípadoch Severná flotila porušila celý rad predpisov, záchranné práce prebiehali nekoordinovane a námorníci svojimi životmi zaplatili za chyby iných.
Na ponorke Komsomolec 7. apríla 1989 vypukol silný požiar. Ponorka sa z hĺbky 160 metrov vynorila na hladinu, ale požiar sa v priebehu šiestich hodín nepodarilo uhasiť. Časť posádky neovládateľnú ponorku opustila a plavidlo sa následne potopilo. Zachránilo sa len 25 námorníkov a z hladiny vytiahli päť mŕtvych tiel. V ponorke zahynulo 42 osôb, vrátane kapitána.
Závery vyšetrovania sovietska generalita a komunistické vedenie krajiny pred verejnosťou utajili. Vyšetrovatelia dospeli k záveru, že ponorka sa v rozpore s predpismi plavila s nekompletnou a nedostatočne vycvičenou posádkou. Ponorka vyplávala na more navyše s neodstránenými poruchami, o ktorých technici vedeli už na základni. Samotný požiar spôsobila zvýšená koncentrácia kyslíka v 7. sekcii ponorky a elektrický skrat. Plamene neskôr poškodili vysokotlakové vzduchové potrubie. Celá posádka sa nezachránila len preto, lebo na ponorke nebol dostatok nafukovacích člnov.
Ponorka K-278 Komsomolec leží v Nórskom mori v hĺbke 386 metrov. Na rozdiel od ponorky Kursk, ktorá mala len konvenčnú výzbroj, mal Komsomolec vo výzbroji dve rakety s jadrovými hlavicami. Komsomolec ako jedna z mála sovietskych ponoriek bola konštruovaná na ponory až do hĺbky 1000 metrov. Dnes vyrábané ponorky majú maximálnu hĺbku ponoru 500-600 metrov. Za celú históriu ruskej ponorkovej flotily ZSSR od 30. rokov 20. storočia na mori stratil 12 ponoriek a pri rôznych nehodách na ponorkách zahynulo 800 námorníkov. V šiestich prípadoch zahynuli celé posádky.
Od roku 1961 Sovietsky zväz a neskôr Rusko prišli na mori o štyri ponorky na jadrový pohon. Tri sa potopili v dôsledku havárií a jednu ponorku námorníctvo potopilo aby sa vyhlo nákladnému transportu a likvidácii neopraviteľného plavidla. Na ponorke K-8 po požiari zahynulo 12. apríla 1970 až 52 námorníkov, ponorka K-27 klesla na dno v septembri 1981 a K-219 sa potopila po výbuchu rakety v šachte 6. októbra 1986. Na palube ponorky bolo 15 balistických rakiet s jadrovými hlavicami. Na ponorke Kursk 12. augusta 2000 explodovali torpéda a zahynulo 118 námorníkov. Doteraz sa podarilo vyzdvihnúť dve plavidlá. Okrem jadrovej ponorky Kursk námorníctvo už pred 33 rokmi vyzdvihlo menšiu ponorku na naftový pohon S-80. Ponorka sa potopila - rovnako ako Kursk - v Barentsovom mori. K nehode došlo počas manévrov 27. januára 1961.
Na palube ponorky S-80 zahynulo všetkých 68 členov posádky. Vrak ponorky S-80 armáda objavila až o sedem rokov neskôr v hĺbke 196 metrov. Napriek tomu, že ležala v dvakrát väčšej hĺbke než Kursk, ruské námorníctvo ponorku 24. júla 1969 vlastnými silami vyzdvihlo a odvlieklo do vojenského prístavu.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) ko
