PRAHA, BRATISLAVA. Už to tu raz bolo. Benešove dekréty strašili Brusel v čase, keď postkomunistické krajiny vstupovali do Európskej únie v roku 2004. Strašili tak, že si nechal vypracovať právne analýzy, či môže prijať medzi seba krajiny s takýmto stále platným právom.
Záver správy troch právnikov na čele s nemeckým expertom Jochenom Froweinom bol jednoznačný: „Legislatíva týkajúca sa reštitúcií majetku skonfiškovaného na základe Benešových dekrétov nemôže byť spochybňovaná na základe práva EÚ, pretože sa už dnes neuplatňuje a právo únie platí pre nového člena až po vstupe.“
Frowein vtedy potvrdil, že Benešove dekréty nemajú nič spoločné so vstupom Českej republiky a Slovenska, pretože kritériá členstva sa nevzťahujú na minulosť.
Požiadavky Maďarov, sudetských Nemcov z Bavorska i Rakúska na zrušenie Benešových dekrétov utíchli.
Vybavené pred vstupom O päť rokov neskôr citlivú tému otvárajú sami Česi a Slováci, menovite prezident Václav Klaus a premiér Robert Fico, hoci právne analýzy opäť tvrdia, že prelomenie Benešových dekrétov nehrozí, keďže Lisabonská zmluva nie je retroaktívna.
„Už v roku 2004 vyhlásila únia dekréty za mŕtve právo. To, že s tým Klaus a Fico prichádzajú teraz, považujem za populizmus,“ hovorí Otmar Lahodynsky z rakúskeho týždenníka Profil.
Opäť hrozí, že úniu prevalcuje debata o minulosti, ktorá skomplikuje vzťahy medzi členskými štátmi. „Kým to bolo Česko proti zvyšku únie, dalo sa predpokladať, že Nemci a Rakúšania na nejaké vyhlásenie pristúpia, ale keď do procesu vstúpilo Slovensko, týka sa to aj Maďarska a to nie je dobré na pozadí komplikovaných slovensko-maďarských vzťahov,“ hovorí český politológ Jiří Pehe.
Klaus zdržuje
Posledný vývoj
9. október: prezident Klaus podmieňuje podpis Lisabonu zárukou únie, že zmluva neprelomí Benešove dekréty. Predtým čakal s podpisom na verdikt Ústavného súdu a referendum v Írsku, 17. október: Klaus prvý raz tvrdí, že Lisabon sa nedá zastaviť, 18. október: premiér Fico chce, aby sa záruka únie netýkala len Česka, ale aj Slovenska.
Únia i jej jednotlivé štáty sú ešte vo vyjadreniach opatrné, keďže nie je jasné, ako by výnimka pre Česko mala vyzerať. Rakúsky i maďarský premiér Werner Faymann a Gordon Bajnai nedávno v Eisenstadte naznačili, že českej požiadavke vyhovieť nechcú.
Okrem obsahu mnohým prekáža aj spôsob, akým dnes už dve členské krajiny s dekrétmi vyšli. Dva roky po dohode o texte Lisabonskej zmluvy a na konci jej ratifikačného procesu prezident Klaus svoju požiadavku oznámil švédskemu predsedníctvu telefónom, náš premiér o nej hovoril v diskusnej relácii Českej televízie a potom vo videokomentári.
Banánové republiky „Volajú mi zahraniční novinári a hovoria, že nerozumejú tomu, ako u nás funguje demokracia. Prečo Klaus vzniesol požiadavku bez konzultácií s vládou a prečo Fico nekonzultoval svoj postoj s parlamentom. Stavia nás to do pozície banánových republík,“ dodáva Pehe.
Únia možno nakoniec nájde kompromis, ktorý všetci strávia, no bude ju to zrejme stáť námahu a čas. „Je škoda, že únia, ktorej akcieschopnosť má práve Lisabonská zmluva zlepšiť, sa opäť zaoberá mátohami z minulosti. Zdržiava ju to pri riešení finančnej krízy či klímy,“ dodáva Lahodynsky.
Naša diplomacia má vraj vo veci Lisabonu jasno
Slovensko má vraj na Lisabonskú zmluvu a Benešove dekréty stále rovnaký názor.
BRATISLAVA. Za posledných desať dní sa stihlo Slovensko vyjadriť k Lisabonskej zmluve niekoľkými spôsobmi. Najprv tvrdilo, že sa prelomenia Benešových dekrétov neobáva, pretože zmluva nie je retroaktívna a výnimku podobnú tej českej nežiadalo. Neskôr hovorilo, že výnimku zablokujeme, ak nebude platiť aj pre nás. Rezort diplomacie však tvrdí, že náš názor je od začiatku rovnaký. Vie o tom vraj aj Európa.
„Od začiatku, ako prišla požiadavka prezidenta Klausa, sme európskych partnerov upo-zorňovali, že ak sa bude Lisabonská zmluva spájať s Benešovými dekrétmi, musíme byť do toho zahrnutí. Stalo sa tak proti našej vôli,“ hovorí Peter Stano z ministerstva zahraničných vecí.
O týždeň neskôr premiér Robert Fico vyhlásil, že ak bude mať výnimku Česko, my nebudeme sedieť so založenými rukami. „Máme len dve možnosti. Buď budeme v Európskej rade vetovať český návrh, alebo budeme trvať, aby sa vzťahoval i na Slovensko,“ hovorí Fico vo videokomentári na svojej stránke. Rovnako sa vyjadril aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
Český premiér Jan Fisher už povedal, že hľadajú taký text výnimky k Lisabonskej zmluve, ktorý vyhovie aj Slovensku. Čo vlastne žiadame, však nie je jasné švédskemu predsedníctvu Európskej únie. „Mal som dojem, že Slovensko ukončilo ratifikáciu Lisabonskej zmluvy. Nevidel som komentár pána Fica, ale ten sa musí týkať nejakých zmien zmluvy v budúcnosti. A nezdá sa, že by niečo také bolo teraz na programe dňa,“ citovali švédskeho šéfa diplomacie Carla Bildta agentúry.
Martina Kováčová
